Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (18. évfolyam, 1994)
Mag, Július: Tridsať rokov Žitnoostrovského múzea
Zbierky múzea Múzeum považuje za najdôležitejšie svoje úlohy zhromažďovanie, spracovanie, dokumentáciu pamiatok a ich sprístupňovanie verejnosti. Zo svojich zbierok pripravilo múzeum stále expozície, ktoré verne odrážajú život tunajšieho človeka, jeho prácu, jeho kultúrny vývoj, folklórne zvykloslovie. Každý predmet zbierok je autentickým svedkom minulosti. Podstatnú časť zbierky Žitnoostrovského múzea tvoria predmety národopisnej povahy (3601). Okrem nich tu nájdeme pamiatky historické (1041), archeologické (288), numizmatické (867), paleontologické (151), biologické (2015), ako i výtvarné diela (818). Časť týchto zhromaždených predmetov sprístupnilo múzeum verejnosti formou stálych výstav. Múzeum získavalo predmety nákupom, alebo ich dostávalo do daru. Na začiatku — v šesťdesiatych rokoch — to boli predovšetkým dary od súkromných zberateľov, od rôznych inštitúcií či závodov. Všetci radi a s dôverou odovzdávali svoje predmety múzeu. Vedeli, že budú v dobrých a starostlivých rukách a vystavené budú oveľa osožnejšie1, akoby mali stáť kdesi zavreté. Pracovníci múzea vykonávajú zberateľské práce najčastejšie priamo v teréne, ale sa aj obracajú na verejnosť s výzvami, ktoré uverejňujú v rôznych novinách a časopisoch. Vysvetľujú obyvateľstvu potrebu ochrany rôznych starých pamiatok. Takto sa podarilo dostať do vedomia obyvateľstva okresu, že tu existuje múzeum, ktoré je povolané odhaľovať minulosť a ochraňovať jej pamiatky. Obyvateľstvo tieto výzvy pochopilo. Súkromné osoby, poľnohospodárske podniky a rôzne ustanovizne okamžite ohlasujú, keď objavia akýkoľvek predmet, ktorý považujú za vhodný na umiestnenie do múzeai. Zodpovedne môžeme vyhlásiť, že Žitnoostrovské múzeum sa za tri desaťročia svojej existencie stalo na území okresu známym a upevnilo si svoju pozíciu primeranú poslaniu okresného múzea. S pekným príkladom pozitívneho vzťahu k múzeu sme sa stretli aj medzi pracovníkmi Sústavy vodných diel v Gabčíkove. Na jeseň roku 1982 nás upozornili na zaujímavý nález. V priebehu stavebných prác sa dostalo na povrch z asi desaťmetrovej hĺbky 14 dubových kmeňov. Najdlhší exemplár mal viac ako 20 metrov. Nález preskúmala rádiokarbónovou analýzou Katedra jadrovej fyziky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Výsledok analýzy potvrdzuje, že ide o cenný nález, ktorého vek sa odhaduje asi na 8000 rokov. Nájdené kmene boli prevezené do Arboréta v Mlyňanoch. Na tomto pracovisku Slovenskej akadémie vied ďalej pracovali na definitívnom určení veku nálezu. Zo štrnástich nájdených kmeňov tri najmohutnejšie zostali v Gabčíkove v opatere vtedajšieho Miestneho národného výboru. Ďalším príkladom dobrého vzťahu u obyvateľov okresu k múzeu je aj skutočnosť, že 8. augusta 1983 obyvateľ obce Bodíky Július Herberger nahlásil múzeu hromadný výskyt pichľavky (Gasterosteus aculactus Linnacus, 1758). Množstvo ulovených exemplárov možno považovať za mimoriadny prípad, pretože na území Slovenska sa dovtedy vyskytovala picijľpvka iba ojedinele. Je však známe, že za určitých okolností sa môže rozmnožiť. Pravdepodobne pri výstavbe vodného diela v zmenených hydrologických pomeroch si našla vhodné podmienky na hromadné rozmnožovanie.
