Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)
Kapráliková, Zuzana: Využitie prútia v ľudovom hospodárstve
Zuzana Kapráliková Využitie prútia v ľudovom hospodárstve I. Košikárstvo Vo svojej štúdii chcem poukázať na mnohostranné využitie prútia v ľudovom hospodárstve. Prútie je tou základnou surovinou, ktorá sa hojne vyskytuje v prírode a ktorej využitie na zhotovovanie rozličných úžitkových predmetov, ako i v oblasti ľudového staviteľstva je takmer neobmedzené. Z prútia sa zhotovovali koše rôznych tvarov a veľkostí, nákupné košíky, cedidlá na mušt, opálky, klonky a koše pre sliepky, vrše, kozlíky a hošiny na sedliacke vozy, lesy a rôzne druhy ohrád, kostry komínov, štíty domov, zásobnice na kukuricu, metly a ešte množstvo ďalších predmetov. Zhromažďovaniu etnografického materiálu som sa venovala na je>seň roku 1992 a na jar 1993 v nasledovných žitnoostrovských obciach: Dobrohošť, Vojka nad Dunajom, Trstená, Ňárad, Gabčíkovo, Vrakúň, Trhová Hradská, Jahodná. V tejto mojej práci je využitá iba tá časť nazhromaždeného materiálu, ktorá súvisí s košikárstvom. Práca má opisný charakter. Veľký dôraz kladiem na doslovné citáty mojich informátorov. Za dôležité totiž považujem nie iba racionálny popis košikárskych prác, ale i krásu a neraz až poetickosť reči týchto ľudí. To, ako sa vyjadrovali, ako hovorili o svojej práci, je dôkazom nielen dôkladných vecných znalostí, ale i nesmiernej lásky k remeslu a k prírode. Žiadne etnografické odborné znalosti a vedecké úvahy sa tu nevyrovnajú jednoduchému a múdremu uvažovaniu a vyjadrovaniu ľudu. Košikárstvo bolo v minulosti jedným z najrozšírenejších ľudových domáckych zamestnaní na Žitnom ostrove. Prvoradou podmienkou jeho vzniku a pretrvávania na tomto území bola skutočnosť, že v chotároch žitnoostrovských obcí, pozdĺž brehov Dunaja, jeho ramien a popri kanáloch rástlo mnoho rozličných druhov vŕby — stromov aj krov. Vo všetkých uvedených obciach, v ktorých som robila výskum, žili a dodnes žijú takí roľníci, ktorí zásobovali prútenými košikárskymi výrobkami nielen svoje rodiny, ale celú obec. V skúmaných obciach nikdy neprerástla domácka košikárska výroba do organizovanej remeselníckej formy alebo do priemyselnej sféry. Ani jeden z mojich informátorov nezhotovoval svoje výrobky pre veľkoobchod a) košikárstvo nebolo pre žiadneho z nich jediným alebo prvoradým zdrojom obživy. Toto zamestnanie malo výlučne charakter domáckej činnosti a predovšetkým v zimných mesiacoch, keď nebolo práce na poliach, stalo sa pre roľníkov akýmsi vedľajším zamestnaním, ktoré prinieslo rodine čo-to na prilepšenie. Moji informátori mali svoje hlavné zamestnanie predovšetkým v poľnohospodárstve alebo v riečnej plavbe. Do tajov košikárstva vnikali za pomoci starých košikárov, ktorí žili v týchto obciach. Neboli zriedkavosťou rodiny, v ktorých sa košikárstvo tradovalo a kde' sa mladí ľudia priúčali tomuto remeslu u svojich otcov alebo starších súrodencov. Ani jeden z mojich informátorov sa neučil košikárstvu mimo svojej obce, a tak možno vyjadriť presvedčenie, že z ich údajov sa podarilo vytvoriť čistý obraz košikárskych tradícií v tej-ktorej obci. Cudzie vplyvy sa do istej miery objavujú iba u dvoch informátorov, ktorí sa ešte kedysi v detstve stretli s prácou
