Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (17. évfolyam, 1993)

Csóka Ede: Neobvyklá kronika (úryvok)

Vojka bola viackrát postihnutá povodňou, neobišli ju ani vojny, ŽäS'té boli aj požiare — v roku 1858 väčšina domov sa stala obeťou veľkého požiaru.

Obyvatelia obce v dávnej minulosti popri rybárstve sa zaoberali aj ryžovaním zlata.

Stolica Vojka zanikla v roku 1848, dovtedy bola štátom v štáte. Právne postavenie obce z hľadiska pôvodu je doteraz neisté, ale je možné, že pôvod treba hľadať v štáte Karcsa, do ktorého patril snád celý Horný Žitný ostrov.

Karchász — Karcsa mohol byť akýmsi cirkevným vojvodcom a mal úzke kontakty s panovníkom. Je prirodzené, že po prijatí kresťanstva jeho práva boli prenesené na vicekardinála, územie sa obmedzilo na tri obce: Vojku, Dobrohošť a Kyselicu. Napriek tomu stolica Vojka mala aj v minulom storočí vlastného sudcu, vicišpána a šľachticov s podobnými právami ako kráľovskí šľachtici. Napr. ani oni neplatili dane. Podľa darovaných majetkov ich nazývali menom praedisti.

Títo cirkevní šľachtici a statkári na základe udelených práv a majetkov mali povinnosť na vlastné trovy plniť vojenskú službu na strane vicekardinála, postaviť a udržiavať z prínosu statkov cirkevné budovy — kostoly, školy, fary a kantorské byty. Okrem toho finančne zabezpečiť farárov a kantorských učiteľov.

Darované majetky zahrňovali v sebe intravilán a celý vonkajší kataster obce, teda nielen podunajské lesy a lúky. Intravilán obce a orná pôda vo väčšej časti v roku 1848 so zánikom feudalizmu a v roku 1855 prešli do vlastníctva vtedajších vlastníkov území, na rybolov a poľovníctvo a ostatné práva viazané na daný región — predaj liehovín, výsek mäsa atd. — zostali i naďalej vo verejnom vlastníctve až do konca dru-i hej svetovej vojny.

Aj jednotlivé budovy — krčma, dom pastiera, kováčska dielňa predovšetkým sídelná budova stolice — patrili do verejného, obecného vlastníctva. Stolica mala vlastnú väznicu.

Pri prvom darovaní majetkov, časť prešla do osobného vlastníctva majiteľa (obytný dom, záhrada), ostatná časť zostala vo verejnom, obecnom vlastníctve.

Časť darovanú jednej rodine nazývali ako kúria. Obecný majetok (verejný majetok) Vojky pozostával z 12, Dobrohošti 9 a Kyselice zo 4 kúrií. Veľkosť kúrie (majetku) bola odlišná podľa jednotlivých obcí, podľa veľkosti celého obecného vlastníctva, majetku.

Postupom času sa rodiny rozrástli, rozšírili, preto museli pôvodne dané — darované kúrie rozdeliť na menšie, tzv. oktály. Jednu kúriu rozdelili na 8 častí a takúto časť (1/8) nazývali podľa latinského pôvodu „octál“. Neskoršie boli octály delené na ešte menšie časti (4/4, 16/4, 32/8). Majetkový podiel z verejného — obecného vlastníctva (či majetku) volali ako intravilán (vnútorné územie).

Verejné majetky obcí Vojka, Dobrohošť a Kyselica tvorili tzv. vojkovské panstvo, Vojka s podielom 3/6, Dobrohošť 2/6, Kyselica 1/6.

Predseda obecného vlastníctva Vojky bol súčasne predsedom aj „vojkovského panstva“. Valné zhromaždenie panstva nazývali ako zhromaždenie cirkevnej župy.

V týchto troch obciach až do roku 1848 vykonávali verejnú správu a súdnictvo, správy (vedenia) verejných, obecných majetkov a to cestou