Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (16. évfolyam, 1992)
Zsigmond, Tibor: Dunajskostredský katolický tovarišský spolok
Kálmán Egyenes Géza Szarka Peter Öllé Ignác Perleczky Árpád Szeiff Antal Pálffy Rudolf Prandl Kálmán Katona József Pápay András Precha József Kálmán Kálmán Szeiff Vincze Rajkovicz Gyula Kertész Mihály Szeiff Antal Schiller János Kollár Miklós Szeiff István Schwarcz Ilés Koszorús József Széllé József Schwarcz Miklós Kuzselik Zsigmond Széher József Szabó Mihály Melchner János Tóth Lajos Szabó Lajos Mészáros István Varga Antal Nádlik Spolok si zvolil za čestného predsedu kňaza Józsefa Haskóa, po jeho smrti v roku 1912 sa stal čestným predsedom spolku dekan József Vázsonyi, rytier rádu Franza Jozefa. Ferenc Hébenstreit stál štyri roky na čele spolku. On položil jeho pevné základy, ktorými už nemohli otriasť ani starosti a ťažkosti nadchádzajúcich rokov. Po jeho smrti sa na čele spolku vystriedalo veľa predsedov. Tak preberali vedenie spolku v roku 1895 János Ozorai, László Székács a Szilárd Bartal, v roku 1896 Károly Méhes, v roku 1897 József Répás, v roku 1899 Antal Deák a v roku 1900 kaplán Gyula Gáspáry, redaktor vtedajších novín Csallóköz. Gyula Gáspáry viedol spolok s veľkou zodpovednosťou plných štrnásť rokov, až do vypuknutia prvej svetovej vojny. V týchto rokoch mal spolok svoje sídlo v dome Kálmána Szeiffa a tu zotrval až do roku 1912. Pod vedením Gáspáryho vyvinul spolok veľmi bohatú kultúrnu činnosť. Spolok sa tešil veľkej obľube a úcte od začiatku svojej existencie, a to nielen v radoch remeselníkov. Túto skutočnosť možno vyčítať aj z počtu členov spolku. V jednotlivých rokoch sa počet členov vyvíjal nasledovne: v roku 1892 — 67 v roku 1893 — 76 v roku 1898 — 29 v roku 1894 — 42 v roku 1897 — 37 v roku 1899 — 41 v roku 1895 — 55 v roku 1898 — 29 v roku 1900 — 61 v roku 1896 — 44 v roku 1899 — 41 v roku 1901 — 58 Môžeme konštatovať, že spolok sa ujal vyberanej časti remeselníckej mládeže. V roku 1912 sa spolok presťahoval do domu Ädáma Petényiho, ale tu strávil iba jeden rok. Na jeseň roku 1913 zanechal svoje staré sídlo Nemesszeg, aby konečne uskutočnil svoju dávnu túžbu a usadil sa v centre mesta. Tak sa spolok nasťahoval do domu Gyula Kertésza na Hviezdnej ulici (Csillag utca). V tejto budove už bolo javisko, náležíte zariadené pre potreby spolku, harmónium, kolkáreň a jedna veľmi dobre zásobená knižnica.16 Gyula Gáspáry, ktorý vtedy viedol spolok už trinásty rok, sa so všetkými silami a schopnosťami pustil do dôkladného dobudovania spolku. Vždy platilo pravidlo, že členom katolického tovarišského spolku sa mohli stať iba najlepší z radov remeselníckej mládeže, žiaľ, uverejniť však môžeme iba čiastočný menoslov členov spolku, pretože celý archív z predvojnových rokov sa stratil. Pri zostavovaní menoslovu sme sa mohli opierať iba o rozpomienky niekdajších členov spolku. V okýptenom menoslove z roku 1913 sú nasledovní členovia:
