Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (16. évfolyam, 1992)
Zsigmond, Tibor: Dunajskostredský katolický tovarišský spolok
Mimoriadne veľa článkov s tematikou tovarišských spolkov vyšlo v ročníku 1853 časopisu Religio. Okrem iného tu bol uverejnený aj článok Mihálya Haasa, — ktorý sa neskôr stal predsedom peštianskeho spolku — v ktorom informuje o svojej návšteve viedenského tovarišského spolku.8 To, že želanie nasledoval skutok, že kompetentní ľudia urobili potrebné kroky v záujme udomácnenia katollckého tovarišského spolku, dokazuje aj článok v časopise Religio, v ktorom Antal Gruscha odpovedá nasledovne: „Viedeň 29. júla 1853. Ctihodný pán! Váš ctený list, ktorý ste mi ráčili zaslať 25. júla, ma zvlášť potešil, nakoľko ma napľňa nádejou, že o krátky čas sa snáď aj v Pešti uvedie do života katolický tovarišský spolok.9 Gruscha nadviazal kontakt s viacerými cirkevnými hodnostármi, aby urýchlil udomácnenie tovarišských spolkov v Uhorsku. Napriek horlivým prípravám však v Uhorsku napredovala táto záležitosť veľmi pomaly, nakoľko založenie peštianskeho spolku narážalo na nemalé prekážky. „Citeľnou prekážkou bola i vtedajšia politická situácia, ktorá nerada videla združovanie maďarskej mládeže, aj keď sa to dialo pod zástavou „poctivého remesla“. Veľkou prekážkou bola aj neslýchaná situácia, aká sa nevyskytla v žiadnom inom hlavnom meste, že totiž mladých remeselníkov (ako aj celé mesto) delila jazyková rozdielnosť na dva tábory. A túto jazykovú otázku sa usilovala vtedajšia vláda využiť na to, aby zakladajúci sa tovarišský spolok bol nemecký. Toto želanie presadzovala vláda prostredníctvom svojho predstaviteľa, ktorý sa zúčastňoval na práci rady určenej na prípravu založenia spolku Ale vďaka rozhodnému odporu znamenitých mužov, ktorí sa podujali na výuku v spolku, toto úsilie bolo zmarené.“10 , Proces postupného udomácňovania tovarišského spolku sa výrazne urýchlil, keď na popud kardinála arcibiskupa Jánosa Scitovszkého sa Antal Szántófy11 peštiansky probošť obrátil na jar roku 1856 s výzvou na obyvateľov Budapešti12 a keď povolal k sebe viacerých vplyvných a uznávaných remeselníkov, aby im objasnil podstatu a dôležitosť účinkovania tovarišských spolkov. Účinnú pomoc mu pri presadzovaní tejto myšlienky poskytli aj mladí ľudia, ktorí pracovali v rôznych rakúskych mestách a poznali život a činnosť spolkov. Rad-radom navštevovali remeselnícke dielne a snažili sa presvedčiť a získať mladých remeselníkov, svojich budúcich druhov. Napokon 8. septembra 1856 myšlienka založenia katolického tovarišského spolku, ktorú sa toľko ľudí usilovalo dlhé roky presadiť, stala sa skutočnosťou. V tento deň otvoril najvyšší maďarský cirkevný hodnostár prvý spolok v Uhorsku — 155-členný Peštiansky katolický tovarišský spolok. Antal Szántófy, ktorý bol zakladateľom spolku, už v deň jeho otvorenia požiadal prímasa, aby ho milostivé uvoľnil spod povinnosti ďalšieho vedenia spolku, a do funkcie predsedu spolku odporúčal namiesto seba Mihálya Haasa. Voľba predstavenstva spolku sa konala v najbližšiu nedeľu po spomínanom slávnostnom otvorení. Za predsedu spolku zvolili Mihálya Haasa, za podpredsedu Adolfa Szabóa. V deň prvého výročia jestvovania spolku bolo už v jeho pamätnej knihe zapísaných 646 nových členov. Otvorenie prvého katolického tovarišského spolku v štáte povzbudilo aj kňazov v ostatných mestách.13)
