Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (15. évfolyam, 1991)

Presinszky Lajos: Dejiny Štátom podporovanej chlapčenskej a dievčenskej meštianskej školy v Šamoríne (1872-1950)

fora okresneho odboru vzdelavania a tak od 1. januara 1949 je Viera Novakova definitivne potvrdena vo funkcii riaditel'ky skoly.

Tanecna skupina skoly obsadila prve miesto na „Sutazi tvorivosti mladeze" v Bratislave a cenu prevzali z ruk sudruha Viliama Sirokeho - ako je to uvedene v zapisnici. Clenmi vifaznej tanecnej skupiny boli: Elemer Sarkozy, Jozef Hladky, Alexander Melichar a Zoltan Bobus. Zo spisov archivu tykajucich sa skolskeho roku 1949/50 mozno konstatovat, ze na miesto oslovenia „pan“ bolo zavedene oslovenie „sudruh“. Posledne slavnostne zahajenie skolskeho roku mestianskej skoly — ale pre nas Mad'arov vel'mi dolezite zahajenie_ skolskeho roku — v septembri 1949 uskutocnili na Hlavnom namesti Samorma. Po slavnostnom prejave v slovenskom jazyku nasledoval slavnostny prejav i po mad'arsky. „V niene Rodicovskeho zdruzenia skoly mal prejav po slovensky a po mad'arsky Jozef Fridrich." Zvysil sa pocet ziakov a tak jednu triedu umiestnili v „kuchyni“ a jednu triedu v kabinete fyziky.

Zakladne udaje o skolskom roku 1949/50:

'I’rieda Pocet ziakov Tried, profesor

la 37 Csefalvay Vojtech

I b 36 Maxian Jan

I c

29 Elena Turjanova

II a

34 Alzbeta Mafovska

11 b 38 Nina Lefflerova

11 c 36 Jozef Dobias

HI a 30 Maria Andraskovd

HI b 31 Adam Turza

IV 45 Frantisek Miskovic

Spolu: 344

Okrem uvedenych na skole vyucovali: Anna Kovacova, Terezia Sutkova, Maria Habova a ako externista Eudovlt Leffler.

V decembri 1949 v hodnote 40.000 korun skola kupuje kuchynske zariadenie a zabezpeci pre 90 ziakov jedenkrat denne stravovanie. Ziaci podl'a soclalnych pomerov rodicov na „obed“ platili jednu — dve alebo tri koruny. Stravovanie bolo zabezpecene od decembra do aprila.

Listujuc v starych spisocli mozno citat', ze poprvy krat, v torato roku je uvedene: „... ziaci sa zucastnlli na brigade, sadili stromy, vytrhavali buriny a osetrovali parky.“

„Ziaci na vlecke, tahanej traktorom chodili na brigadu, najcastejsie do chotarov Hubic, Trnavky a Samorina." Na skole organizuju „Mladeznicku organizaciu", a s jednou skolou na Morave uzavrti „priatel'sku doliodu". Ziaci skoly sa zapojili aj do tzv. „Radostnej pracovnej sut’aze".

Tento posledny odstavec uvadzam preto, lebo poslanie skoly, vychovu a vyucovanie vtedy zacinaju ovplyvfiovat ideovo-politicke aspekty. Vtedy, ked' sa to vsetko zacalo, autor mal desat' rokov. Duch doby vsak aj jeho ovplyvnil.

No napriek tomu pri pisani „dejiny skoly" som sa snazil byf apoliticky a snazil som sa distancovat od jednotlivfch politickych prudov.