Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (15. évfolyam, 1991)

Presinszky Lajos: Dejiny Štátom podporovanej chlapčenskej a dievčenskej meštianskej školy v Šamoríne (1872-1950)

ziakov bol 264. V prvej chlapcenskej triede bolo 54 ziakov, v prvej dievcenskej triede 49 ziacok. V stivislosti tym pise riaditel': „Boli to take vel'ke pocty, ze nasich ziakov sme neboli schopni umiestnit podl'a zasad zdravotnych poziadaviek, a preto sme boli nuteni obetovat ucebnu dievcenskej rucnej prace, ktora bola prestavana na byt skolnika a z bytu skolnika v hlavnej budove skoly spolu s jednou malou ucebfiou boli vytvorene 2 ucebne."

Profesori a ziaci boli nuteni si vziat na vedomie i d'alsie zmeny. Niekol'ko tychto zmien:

— „

. . . ziak, ktory z niektoreho jazyka, zo zemepisu, dejepisu, alebo z poctov — hoci i len z jedneho predmetu — neprospeje, je povinny opakovaf triedu."

— „V

zaujme upevnenia discipliny ziakov a nadviazania vyssieho kontaktu skoly a rodicov sa zavedie „Kontrolna ziacka knizka", kde sa zapisu vsetky zaznamy o ziakovi adresovane rodicom.

— Polrocne

raz mali reviznu poradu (kvalifikacnu konferenciu), kde sa dopodrobna zaoberali s chovanim, usilovnostou a prospechom ziakov, ked' to bolo potrebne, napominali ziakov k vacsej usilovnosti a o napomenuti vyrozumeli rodicov cestou kontrolnej ziackej knizky.

— Pedagogovia

narodnostnych skol — tak i skol s vyuCovacim jazykom mad'arskym — boli povinni vykonaf notrifikacne skusky zo slovenskeho jazyka a literatury, zo zemepisu a dejepisu, a tym ziskali pravo na definitivne vymenovanie za profesora. Z 11 clenov profesorskeho zboru do konca juna 1922 devat clenov zboru vykonalo nostrifikacne skusky.

— Aj

obsah a termin spolocensko-politickych podujati sa zmenil. Doterajsie oslavy sa d'alej nekonali. V skolskom roku 1921/22 sa dna 28. oktobra po prvy krat konali oslavy z prilezitosti vyrocia vzniku Ceskosloslovenskej republiky.

Zmena statnych hranic a novosti uvedene vo veci skolstva prinasali problemy i v Samorine. Vacsina profesorov mestianskej skoly odmietla skladat’ uradne predpisany sl'ub a preto nemohli vyucovat'. Z jedenast' clem neho profesorskeho zboru iba traja ostali v sluzbach skolstva. Vymenovanie noveho skolskeho profesorskeho zboru trvalo cely skolsky rok. Ked'- ze v dosledku nedostatku ucitel'skych sil nebol zabezpeceny plynuly chod vyucovania, do Samorina dislokovali i slovenskych (neskor ceskych] mad'arsky hovoriacich ucitel'ov.

SamorinCania dna 21. februara 1920 postupili memorandum na ministerstvo, v ktorom „ . . . protestuju proti urazaniu mad'arskych pocitov. Dna 27. februara vysetrili st’aznosti a dohodli sa v nasledovnom:

— zo

zborovne treba odstranif obrazy urfizajuce mad'arske citenie.

— slovensky

jazyk na mestianskej skole treba vyucovaf ako nepovinny predmet.

— spod

mad'arskych napisov treba odstranif slovenske napisy.

Dna 15. marca 1920. 40 ziakov Mestianskej skoly v Samorine sa odobralo k obelisku obeti revolucie 1848—49, znamenim „Pipagyujto“, nezucastnili sa vyucovania, a preto hlavneho organizatora Poka Ladislava vylucili zo skoly.

Od 15. novembra 1923 vyucovanie bolo upravene tak, ze dopoludnajsie vyucovanie trvalo od 8.00 hodin do 13.00 hodin a popoludnajsie vyucovanie od 14.00 hod. do 15.00 hodin.

Dna 5. januara 1924 profesorsky zbor ziada otvorenie oddelenia s vyuc. jazykom slovenskym. V skolskom roku 1924/25 do rocnikov s vyu-