Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (15. évfolyam, 1991)

Presinszky Lajos: Dejiny Štátom podporovanej chlapčenskej a dievčenskej meštianskej školy v Šamoríne (1872-1950)

ziakov bol 264. V prvej chlapcenskej triede bolo 54 ziakov, v prvej diev­­censkej triede 49 ziacok. V stivislosti tym pise riaditel': „Boli to take vel'­­ke pocty, ze nasich ziakov sme neboli schopni umiestnit podl'a zasad zdravotnych poziadaviek, a preto sme boli nuteni obetovat ucebnu diev­­censkej rucnej prace, ktora bola prestavana na byt skolnika a z bytu skolnika v hlavnej budove skoly spolu s jednou malou ucebfiou boli vyt­­vorene 2 ucebne." Profesori a ziaci boli nuteni si vziat na vedomie i d'alsie zmeny. Nie­­kol'ko tychto zmien: — „ . . . ziak, ktory z niektoreho jazyka, zo zemepisu, dejepisu, alebo z poctov — hoci i len z jedneho predmetu — neprospeje, je povinny opa­­kovaf triedu." — „V zaujme upevnenia discipliny ziakov a nadviazania vyssieho kon­­taktu skoly a rodicov sa zavedie „Kontrolna ziacka knizka", kde sa za­­pisu vsetky zaznamy o ziakovi adresovane rodicom. — Polrocne raz mali reviznu poradu (kvalifikacnu konferenciu), kde sa dopodrobna zaoberali s chovanim, usilovnostou a prospechom ziakov, ked' to bolo potrebne, napominali ziakov k vacsej usilovnosti a o napo­­menuti vyrozumeli rodicov cestou kontrolnej ziackej knizky. — Pedagogovia narodnostnych skol — tak i skol s vyuCovacim jazykom mad'arskym — boli povinni vykonaf notrifikacne skusky zo slovenskeho jazyka a literatury, zo zemepisu a dejepisu, a tym ziskali pravo na defi­­nitivne vymenovanie za profesora. Z 11 clenov profesorskeho zboru do konca juna 1922 devat clenov zboru vykonalo nostrifikacne skusky. — Aj obsah a termin spolocensko-politickych podujati sa zmenil. Dote­­rajsie oslavy sa d'alej nekonali. V skolskom roku 1921/22 sa dna 28. ok­­tobra po prvy krat konali oslavy z prilezitosti vyrocia vzniku Ceskoslo­­slovenskej republiky. Zmena statnych hranic a novosti uvedene vo veci skolstva prinasali pro­­blemy i v Samorine. Vacsina profesorov mestianskej skoly odmietla skla­­dat’ uradne predpisany sl'ub a preto nemohli vyucovat'. Z jedenast' clem neho profesorskeho zboru iba traja ostali v sluzbach skolstva. Vymenova­­nie noveho skolskeho profesorskeho zboru trvalo cely skolsky rok. Ked'- ze v dosledku nedostatku ucitel'skych sil nebol zabezpeceny plynuly chod vyucovania, do Samorina dislokovali i slovenskych (neskor ces­­kych] mad'arsky hovoriacich ucitel'ov. SamorinCania dna 21. februara 1920 postupili memorandum na mi­­nisterstvo, v ktorom „ . . . protestuju proti urazaniu mad'arskych pocitov. Dna 27. februara vysetrili st’aznosti a dohodli sa v nasledovnom: — zo zborovne treba odstranif obrazy urfizajuce mad'arske citenie. — slovensky jazyk na mestianskej skole treba vyucovaf ako nepovinny predmet. — spod mad'arskych napisov treba odstranif slovenske napisy. Dna 15. marca 1920. 40 ziakov Mestianskej skoly v Samorine sa odobralo k obelisku obeti revolucie 1848—49, znamenim „Pipagyujto“, nezucastnili sa vyucovania, a preto hlavneho organizatora Poka Ladisla­­va vylucili zo skoly. Od 15. novembra 1923 vyucovanie bolo upravene tak, ze dopoludnaj­­sie vyucovanie trvalo od 8.00 hodin do 13.00 hodin a popoludnajsie vyu­covanie od 14.00 hod. do 15.00 hodin. Dna 5. januara 1924 profesorsky zbor ziada otvorenie oddelenia s vyuc. jazykom slovenskym. V skolskom roku 1924/25 do rocnikov s vyu-

Next

/
Thumbnails
Contents