Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (15. évfolyam, 1991)

Presinszky Lajos: Dejiny Štátom podporovanej chlapčenskej a dievčenskej meštianskej školy v Šamoríne (1872-1950)

mineralogia chemia — — 3 — 4 — prirodopis — _ 3 _ 4 __ zivotne a zdravotnicke poznatky — — — 2 — 1 ekonomicke a pravne poznatky — — — 2 — 1 pol'nohosp. a priemyselne poznatky 1111 12 spev 3 3 3 2 2 2 kreslenie 3 3 3 2 2 2 telocvik 3 3 3 2 2 2 rucna praca 2211 11 Spolu podl'a tried: 30 30 30 30 31 31 Pocnuc skolskym rokom 1919/20 riadenlm mestianskej skoly bol po- vereny Lengyel Jan. Nase mesto vtedy uz patrilo do Ceskoslovenskej republiky. Riadne vyucovanie bolo zahajene az po uradmi predpisanych infekcnych prazd­­ninach, to jest od 1. januara. Vtedy uz bolo na skole tol'ko profesorov, ze aj ked' s vypatim vseikych sil, dokazali vyucovat vsetky predmety. Nutnost nariadenia infekcnych prazdnm v mestianskej skole zpohybnuje pfsomne hlasenie riaditel'a skoly o zdravotnom stave profesorov a ziakov: „Medzi ziakmi sa nevyskytli vaznejsie infekcne choroby. Uz spominane infekcne prazdniny mali skor preventivny charakter, lebo z nasich zia­kov — podl'a nasich poznatkov — ani jeden nemal infekcnu nemoc.“ . . .„Medzi profesormi sa vyskytlo iba jedno taketo ochorenie. Pani Matze­­nauova 18. decembra ohlasila svoje ochorenie, neskorsie dna 3. januara sa vyziadala 3 mesacnu dovolenku na liecenie." Skolsky rok 1919/20 narusovali aj ine zalezitosti. „Zvesti“ vydane o vysledkoch a starostiach o osobnych zalezitostiach uvadzaju nasledov­­ne: „Este pred zahajenim skolskeho roku — dna 4. septembra 1919 — skola obdrzala pripis o tom, ze docasny riaditel Gerl Arpad, Szabo Ber­­talan, Reninger Jozef, Okolicsanyiova Alzbeta, Fiedlerova Klara, Heinri­­hova Irma, Herzogova Anna a Panajotkova-Schusterova Amalia pre od- mietnutie skladania ucitel'skej prisahy boli uvol'neni z ucitel'skych slu­­zieb. V ucitel'skych sluzbach na skole ostali i nad'alej Kardos Jan, Foldes Rezso, vdova Albrechtova, z ktorych docasnym riadenlm skoly bol po­­vereny Kardos Jan.“ Infekcne prazdniny trvali od polovice novembra do konca decem­bra. V zaujme zabezpecenia vyucovania aspon 24 hodln tyzdenne, riadi­­tel'stvo skoly, rozhodlo, ze od januara dievcata sa budu ucit v dopolud­­najsich a chiapci v popoludnejsich hodinach. Vysledkom tohoto nudzo­­veho riesenia bolo, ze profesori ucili tyzdenne 36 hodin. Ucebne osnovy jednotlivych predmetov mestianskej skole nasho me­­sta este urcovali stare smernice vydane mad'arskou vladou. Od tychto smernlc v skolskom roku 1919/20 nastal odklon nasledovne: — okrem predpisaneho uciva zamepisu v kazdom rocniku sa v tomto skolskom roku ziaci naucili zemepis Ceskoslovenskej republiky. — z dejepisu nevyucovali dejiny Uhorska, ale namiesto toho ucivo sve­­tovych dejin rozdelili medzi II.—IV. chlapcenskymi, resp. medzi III.— IV. dievcenskymi rocnikmi. Archivny material skolskeho vyboru d'alej nemame k dispozicii, le­bo „Skolsky vybor Statom podporovanej mestianskej skoly v Samorine podl'a nariadenia zupana mesta a zupy Bratislava c. 3003/199 zo dna 13.

Next

/
Thumbnails
Contents