Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (15. évfolyam, 1991)
Schick, Karol: Andrej Kmeť (1841-1908)
osobnosfami slovenskeho narodneho zivota. Ti mu ponukali vyhodne mie- sta po skonceni studia. Cirkevna vrchnosf vsak ho urcila za kaplana v hontianskej obci Senohrad, odkial' po 3 rokoch odisiel za spravcu fary do Krnisova. I ked’ bol vzdialeny od centra narodneho hnutia, neostal pasivny k narodu. Zakladal svojpomocne druzstva a spolky, ucil l’udi ovocinarstvu, zbieral hontianske vysivky, cipky, ktore posielal do celeho sveta a zakladal aj kniznice. Mai vsak i mnohych neprajnikov, ktori mu strpcovali zivot. V roku 1878 sa stal spravcom fary v Prencove. Tu posobil skoro 30 rokov. Tu rozvinul naplno svoje vedecke a organizatorske schopnosti. Vsetok svoj vol’ny cas venoval vede a narodnej osvete. Natol’ko rozsirll okruh svojich vedeckych vyskumov, najma v oblasti botaniky, narodopisu a archeologie, ze sa stal uznavanou autoritou. Zasluhy si ziskal ako propagator zalozenia Slovenskeho vedeckeho spolku, neskor organizator, dozivotny predseda Muzealnej slovenskej spolocnosti a budovatef Slovenskeho narodneho muzea. Je obdivuhodne, ako mohol zo zapadnutej obce Prencova usmernovat pracu niekol'ko desiatok narodovcov po celom Slovensku. Bola to nadl’udska namaha a preto niet divu, ze uz v roku 1896 sa ziadal do predcasnej penzie. Chcel sa prestahovat do Martina, aby na mieste mohol usmernovat zberatel'sku cinnost muzea a cinnost Muzealnej slovenskej spolocnosti. Jeho ziadosti bolo vyhovene az o desat rokov neskorsie, ked boli polozene zakladne kamene novej budovy muzea. Toho dovodom bolo, ze dovtedajsia budova martinskeho Narodneho domu uz nestacil pojat jeho usilovnostou nazbierany material. Uplneho dokoncenia toho monumentalneho diela sa vsak nedozil. Zomrel 16. februdra 1908. Bol pochovany po boku ostatnych narodovcov v martinskom Narodnom cintorine. I ked' Andrej Kmet dlhe desat'rocie zil v ustrani, od svojej mladosti az do smrti vel’mi ucinne zasahoval do slovenskeho narodno-kulturneho zivota. Pritom v mnohych vednych odboroch prenikol tak hlboko, ze i dodnes budi obdiv nielen domacich, ale aj zahranicnych vedcov. Jeho osobnost botanika, archeologa, historika, etnografa a jazykovedca splynula nakoniec do novovzniknuteho narodneho organizmu — Slovenskeho narodneho muzea.
