Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (15. évfolyam, 1991)

Nagyová, Kornélia: Štefan Tallós-Prohászka - na počesť 95. narodenín

Stefan Tallos—Prohaszka

— na pocest 95. narodemn

Stefan Tallos-Prohaszka svojou tvorbou koncom dvadsiatych a v trid. siatych rokoch 20. storocia osobitym sposobom prispieval k nazorovej diferencacii sudobej mal'by. Jeho podiel je znacny v zanrovych figuralnych mal'bach a kresbach z oblasti Zitneho ostrova.

Stefan Tallos-Prohaszka sa narodil roku 1896 v Samorfne. Vo svojom rodisku prezil detske roky, a uz vtedy sa zrodll zarodok jeho umeleckelio prfsl'ubu. Pochadzal z remeselnickej rodiny. Po ukonceni mestianskej skoly pracoval ako uradnik v Malackach. Od roku 1915 sa zucastnil v I. svetovej vojne. Zo zajateckeho tabora bol prepusteny v roku 1919. Vratil sa do Samorma. Neskor studoval v Budapesti na Vysokej skole umeleckeho priemyslu, kde v roku 1924 tispesne absolvoval. Isiel do Berllna, ale coskoro sa vratil domov a mal'oval na okoll. Prvu samostatnu vystavu mal v Samorine (1925), neskor vystavoval v Bratislave (1928) a v Budapesti (1929). Po dokoncenl II. svetovej vojny sa prestahoval do Mad’arskej republiky a zil v Mosonmagyarovari. Zomrel 10. novembra 1974.

Figuralne obrazy autora su poznacene charakteristickou zanrovou tematikou. V tridsiatych rokoch vznikaju obrazy s tematikou zitnoostrovskych trhov. Uputaju ho charakteristicke typy zien a muzov, zobrazuje rozne socialne vrstvy. Pri tejto tematike realisticke alebo niekedy naivisticke vnlmanie motivu vyvazuje autorova vnutorna emotlvnost.

Zaujlmaju ho maliarske hodnoty vybrateho motivu prave tak, ako socialna problematika. Vyrovnana, zaujlmava farebna skala, ktora je budovana na odtienoch modrej a sivej, je nosnym clankom kompozicil.

Druhym najvynamnejslm okruhom malieb autora su zanrovoetnograficke motivy. Na tychto obrazoch sa zjavi rozpravkovy svet zitnoostrovskych povesti a baji. „Cistu“ krajinu mal'oval zriedka. Na tychto platnach sa dalo tiez citit jeho zanrovo-socialny pristup k zivotu sudovej dediny.

Kresba je neoddelitel'nou zlozkou diela Stefana Tallos-Prohaszku. Je rovnocenna s mal’bou. Okrem tematiky figuralnej je tu znacny aj krajinarsky motlv. Charakteristicke je lyricke ponatie motivu, panoramaticke alebo niektore detaily uprednostnujuce zobrazenie mestskych cast! a podunajskych zakuti.

Miesto maliarskeho diel'a Stefana Tallos-Prohaszku nie je l'ahke vymedzit v kontexte nasho maliarstva 20. storocia. Hoci sa nesnazil vymanit spod posobenia roznych umeleckych smerov doby, v celej svojej tvorbe sledoval vlastnu, neopakovatel'nu cestu.

— nk —