Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (15. évfolyam, 1991)
Bevilagua Olga: Spomienky na prvé Žitnoostrovské múzeum v Šamoríne
Spomienky na prve Zitnoostrovske muzeum v Samorine [resume] Samorin, v stredoveku slobodne kral'ovske mesto, bol zaciatkom 20. storocia strediskom horneho Zitneho ostrova. Obyvatelia mesta boli statocni a zrucni remeselmci a mesfania. Legendy hovoria o pracovitosti Samorincanov, ktori boli vzdy hrdi na bohatu minulosf mesta. Na podnet miestnej inteligencie v roku 1928 bolo zalozene muzeum v Samorine. Na jeho podporu sa zakladala muzealna spolocnosf. Cielom zalozenia muzea bolo, aby sa stalo kulturnym strediskom okresu Samorin a celeho horneho Zitneho ostrova. V realizacii vytycenych ciel'ov malo muzeum ako hlavnu ulohu zbierat, uchovavat a spracovat hodnoty, pricom muzealna spolocnost vykonala propagacnu, vychovnu a organizacnu cinnost. Program cinnosti muzealnej spolocnosti bol zosuladeny so zberatel'skou ulohou mtizea a zamerany okrem ineho aj 11a „ ... historicke pamlatky, orginaly socharskych, stavebnych pamiatok, ich kopie zo sadry, alebo fotokopie. Vsetky prace spisovatel'ov, liudobnych skladatel'ov, ich obrazy, hudobne nastroje a pod., ktore suvisia so Zitnym ostrovom".1 ) 1) Somorja es Vidfjke. 1929. 5. 18., s. 3 2) Spravodaj muzea — Muzeumi Hirado. Dunajska Streda, 1987., XI. rod., s. 13. 3) Somorja es Videke. 1930. 4, 5. (III. roc., C. 14., s. 3.) Tazko si mozeme vytvorit uceleny obraz o celom zbierkovom fonde muzea, lebo sa nezachovala povodna dokumentacia, ani fotografie o vystavach, ci zoznamy vsetkych predmetov. Jedinym dostupnym pramenom udajov je vtedajsia tlac, z ktorej citujeme. V roku 1938 Anton Khin uverejnil clanok, v ktorom oboznamil citatel'ov s celou expoziciou muzea. Z jeho clanku citujeme uryvok o jednej olejomaTbe, ktora sa dodnes zachovala. V case existencle muzea bola mal'ba na mestskej radnici, ale jej fotografiu vystavili v expozicii muzea, ako o nej pise autor: „ . . . 49. Obraz 0 starom meste. Fotokopia originalnej mal'by, ktora sa nachadza v zasadacej sieni radnice. Obraz znazorhuje mesto v obdobi bojov tureckych vojsk. Na okraji mal'by je jedna historicka pieseh, ktorej autorom je Andras Vizy, richtar mesta. Obraz je z historickeho ako aj z umeleckeho hl'adiska vel'mi cennou pamiatkou zo 17. storocia. “2 3 j Anton Khin podrobne opisal mal'bu vo svojom clanku s nazvom „Najstarsi obraz a historicka pieseh o Samorine".!] Ako uvadza, mal'bu uz pravdepodobne opravili a restaurator vykonal mensie opravy, ci upravy, napr. na vezi reform, kostola, ktora na mal'be ma uz dnesnu podobu, t.j. kuzel'ovitu. Avsak veza povodne mala formu ihlanu, ako je to opisane v dlele Arnolda Ipolyiho, alebo ako to znazornuje kresba na cechovej listine zo zaciatku minuleho storocia. Autorom piesne je Andras Vizy a datum r. 1667, ktory je na mal'be viditel'ny, bol pravdepodobne pri restaurovani prepisany. Richtarom mesta bol Andras Vizy v roku 1680 [podl'a zapisnic mesta]. V roku 1683 turecke vojska podpalili mesto.
