Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (14. évfolyam, 1990)
Kováčik, Ján - Dudich, Alexander: Ektoparazitofauna drobných zemných cicavcov
Hoffmannina danielí Kolebinova 1974 dich et al. 1986). Vyskytuje sa v leesostepných biotopoch na zástupcoch čeľade Arvicolidae. Ncotrombicula talmiensis Schluger 1955 Materiál: 11 ex. z lokality Orechová Potôň 8.—9. 9. 1981 Hostitelia: T. europaea (54 %); C. leucodon a M. arvalis. Nový druh pre Podunajskú nížinu, dosiaľ bol nájdený na Borskeej nížine a v Malých Karpatoch (Kováčik 1984). Anoplura — vši Vši sú permanentní paraziti cicavcov, všetky ich vývojové štádiá nachádzame iba v srsti hostiteľov. Ich hostiteľská špecializácia je väčšinou úzko vyhranená, spravidla na drobných cicavcoch nachádzame druhove špecifické (monoxénne) vši, prípadne druhy fylogenetický viazané na úzky okruh taxonomicky príbuzných . spravidla kongenerických druhov. Z dôvodu stacionárneho výskytu a malej pohyblivosti vší je aj ich význam ako vektorov nákaz s prírodnou ohniskovosťou obmedzený. Iné druhy majú význam v šírení onemocnení spôsobených ricketsiami. (napr. škvrnitý týfus). Hoplopleuritlae Ferris 1951 Hoplopleura acanthopus (Burmeister 1939) Literárne údaje: Podunajské Biskupice—Topoľové (Hrbatý 1978); Cičov (Hudáková et al. 1982). Materiál: 463 ex. z lokalít — Komárno—Apáli, Cičov, Gbelce, Nová Vieska, Orechová Potôň, Mudroňovo. Hostitelia: M. arvalis (96,1), M. oeconomns í 2,6), A. flavicollis (1,3 %). Literárne údaje: Rusovce, Petržalka, Podunajské Biskupice (Kalúz 1981). Materiál: 1 ex. larvy z Cl. glareolus z lokality Virt. Je to pontomediterránny druh, známy z Kavkazu z Balkánskeho roloostrova pri čom ako sa zdá severná hranica rozšírenia prebieha cez Západné Karpaty. Okrem Malých Karpát (Kalúz 1981, Kováčik 1984) a Podunajskej nížiny bol zbieraný na Plešiveckej a Silickej planine (Du- Palearktický druh, ktorý parazituje na hrabošoch, najmä na príslušníkoch r. Microtus. Náhodne býva zastihnutý na iných druhoch hlodavcov či na hmyzožravcoch. Hoplopleura edentula Fehrenholz 1916 Materiál: 387 ex. z lokalít — Komárno—Apáli; Vŕbová n. Váhom—Kingyes, Virt. Hostitelia: Cl. glareolus (99,8 %) a A. flavicollis. Z Podunajskej nížiny tento druh dosiaľ nebol známy. Je pravdepodobné, že v skorších prácach autori H. edentula nerozlišovali od H. acanthopus a preto väčšia časť materiálu vší z Cl. glareolus z Podunajskej nížiny patrí pravdepodobne k tomuto druhu. Na rozdiel od blízkeho druhu H. acanthopus je H. edentula inonoxénny parazit hrdzlaka hôrneho (Haitiinger 1976, Beaucornu 1966). Do
