Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (13. évfolyam, 1989)

Deraj, Michal: Rozšírenie bociana bieleho (Ciconia ciconia L.) v rokoch 1988 a 1989 v okrese Dunajská Streda

ROZŠÍRENIE BOCIANA BIELEHO (CICONIA CICONIA L.)

V ROKOCH

1988 A 1989 V OKRESE DUNAJSKÄ STREDA

Sledovanie populačnej dynamiky bociana bieleho na území Žitného ostrova je o to významnejšie, že príroda tejto tradičnej výskytovej oblasti negatívne najviac postihla a postihuje hospodárska činnosť človeka. Výsledkom tohoto

pôsobenia

je úplná zmena charakteru krajiny, jej zostepnenie (vznik tzv. kultúrnej stepi), ktoré nastalo v dôsledku odvodnenia územia Žitnoostrovská populácia bocianov bielych v rámci celkového vývoja európskej poulácie podlieha tendenciám, ktoré na základe sčitovacích akcií dokazujú, že areál rozšírenia sa posúva od západu na východ (Štollmann 1971). Nastáva rozptyl populácie a presun z nížin do vyšších polôh (Štollmann 1971). Bociany začali využívať k hniezdnej a potravnej aktivite netradičné biotypy, tzn. zmenili svoje doterajšie zvyklosti vzhľadom na meniace sa vonkajšie podmienky. Boli nútené adaptovať sa rýchlemu vývoju ľudskej spoločnosti. Ide nám o vtáka, ktorý sa v procese historických premien nášho vidieka stal jeho stálou a neodmysliteľnou súčasťou. Preto je potrebné pre jeho ďalšiu existenciu vytvoriť také životné podmienky, ktoré zabezpečia stabilizáciu súčasného stavu kvantitatívneho a kvalitatívneho rozšírenia.

Zhromažďovaniu údajov o populačnej dynamike bociana bieleho na Žitnom ostrove sa v minulosti venovali Schenk (1913) z oblasti Gabčíko

va, Štollmann

(1971), Kiss (1981) a Pomíchal

(1984).

V rámci Slovenska sa uskutočnili sčitovacie akcie v rokoch 1934, 1958, 1968, 1974, 1984. Výsledky týchto akcií poukazujú na rapídne klesanie počtu bocianov.

METODIKA

V rámci

pravidelného sledovania, populačnej dynamiky bocianov bielych v poslednom období vykonali v rokoch 1988 a 1989 pracovníci Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede výskum a vyhodnotenie hniezdneho rozšírenia v regióne okresu. Ako podklad a porovnávací materiál nám slúžili údaje Štollmana (1971), Kissa (1981), Pomíchala

(1984)

a samozrejme naše vlastné pozorovania a skúsenosti. Údaje o počtoch mláďat, obsadených resp. neobsadených hniezdach, spôsobe hniezdenia sme triedili podľa skratiek používaných Pomichalom (1984). Informácie o hniezdení sme získali väčšinou vlastným terénnym výskumom, popr. od troch až piatich občanov obcí bývajúcich neďaleko hniezda. Prieskum sme uskutočňovali od 15. apríla do 15. septembra 1988 a 1989.

Týmto zároveň ďakujeme obyvateľom obcí, ktorí nám poskytli údaje o priebehu hniezdenia.

PRÍRODNÉ A ANTROPOGÉNNE PODMIENKY

Žitný ostrov — najväčší riečny ostrov v strednej Európe ohraničuje rieka Dunaj, jej ľavostranné rameno Malý Dunaj a Váhodunaj. Má rozlohu asi 1600 km2, zvažuje sa od SZ na JV pričom výškový rozdiel medzi západnou a východnou časťou tvorí 20 metrov. Územie vzniklo akumulač-