Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)
Zsigmond, Tibor: Prehľad vývoja socialistického poľnohospodárstva v okrese Dunajská Streda v rokoch 1949-1952
Prehľad vývoja socialistického poľnohospodárstva v okrese Dunajská Streda v rokoch 1949-1952 Poľnohospodárska výroba prešla v okrese Dunajská Streda za posledných štyridsať rokov tak hlbokými a úspešnými premenami, že prekonala aj tie najsmelejšie predstavy a sny prvých nadšených priekopníkov jednotných roľníckych družstiev. Vytvorenie nových socialistických výrobných vzťahov umožnilo vybudovať nielen moderné, vysoko účinné poľnohospodárstvo, ale i novú dedinu, ktorá sa odlišuje od starej nielen svojím vzhľadom, ale aj spôsobom práce a života obyvateľov, ich novým myslením a novou kvalitou medziľudských vzťahov. V tejto práci chceme podať čo najucelenejší obraz boja za uskutočnenie socialistickej revolúcie v poľnohospodárstve v rokoch 1949—1952 a ukázať, ako realizovala Komunistická strana Československa v špecifických podmienkach nášho regiónu svoj program výstavby socializmu na dedine. Než začneme s výkladom, treba upozorniť na to, že okres Dunajská Streda v dnešnej veľkosti bol vytvorený až v roku 1960 a preto naša pozornosť v sledovanom období sa bude sústrediť na bývalé okresy Galovo, Dunajská Streda a Šamorín, z územia ktorých bol dnešný okres Dunajská Streda vytvorený. Pred nástupom kolektivizácie patrilo územie týchto okresov medzi priemyselne najzaostalejšie oblasti Slovenska, s absolútnou prevahou poľnohospodárskej výroby, v rámci ktorej dominantne postavenie malo pestovanie obilnín. Živočíšna výroba nemala výraznejšie tradície, hovädzí dobytok sa choval najmä na ťažné účely. Taktiež technická vybavenosť poľnohospodárskych závodov bola na nízkej úrovni. V sociálno-triednej štruktúre obyvateľstva malo veľmi silné zastúpenie dedinská chudoba a malí roľníci. Ich podiel na celkovom počte poľnohospodárskych závodov bolo nasledovné: v okrese Galovo 53,4 %, v okrese Dunajská Streda 51,1 % a v okresee Šamorín 43,5 %. Tento podiel v prospech stredoroľníckych hospodárstiev sa zmenil až po realizácii pozemkovej reformy a v dôsledku parcelácie skonfiškovanej pôdy v prospech slovenských osídlencov. Ich podiel na celkovom počte poľnohospodárskych závodov dosiahol v okrese Galovo 30 %, v okrese Dunajská Streda 43 % a v okrese Šamorín 50,1 %. V rokoch 1945 až 1948 sa v dôsledku riešenia postavenia príslušníkov maďarskej národnosti — odsun z územia Československej republiky, náborom do českých krajín, výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom a osídlenia pohraničia slovenským obyvateľstvom — vystriedala značná časť obyvateľstva. Tieto opatrenia samozrejme výrazne ovplyvnili aj národnostnú štruktúru obyvateľstva v našich bývalých okresoch. Dlhotrvajúca migrácia dedinského obyvateľstva však samozrejme nepriaznivo pôsobila aj na rozvoj poľnohospodárstva, v dôsledku čoho aj likvidácia povojnového úpadku poľnohospodárstva sa uskutočňovala v našich okresoch len veľmi pomaly. Na úroveň obrábania pôdy síce pozitívne vplývalo založenie strojových staníc v roku 1946, napriek tomu na území našich bývalých okre-
