Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)
Deraj Michal: Poznámky k rozšíreniu avifauny časti Podunajskej nížiny
Z4VER Mnohé vtáčie druhy opísané v tomto článku sa vyznačujú niekoľkými zvláštnosťami a zaujímavosťami. V prvom rade by som spomenul expanziu labute veľkej, ktorá sa prejavuje neobyčajným nárastom jej populácie. Je otázne, ktoré faktory mohli vyvolať také náhle rozmnoženie labutí v priebehu niekoľkých rokov. Najskôr to bude súbor príčin a priaznivých dedičných, klimatických, etologických, ekologických a antropogénnych faktorov, ich vzájomná prepojenosť a podmienenosť. Či sa jedná o krátkodobý, alebo dlhodobý progres, to ukáže budúcnosť. Je však pravdepodobné, že labute sa v našej krajine stabilizujú. Ďalším príkladom sú kormorány, ktorých stav sa tiež zvyšuje, hlavne pri Dunaji. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať ich osud po dokončení SVD na Dunaji. Zaujímavé je aj pravidelné zimovanie beluši veľkých a ich častejší výskyt v oblasti celého Podunajska. U niektorých vtáčích druhov pozorovať obsadzovanie vodných, ale aj iných biotopov. Na týchto miestach sa aj napriek značnému vyrušovaniu zo strany človeka úspešne rozmnožujú. Avšak k prežitiu a k rozmnožovaniu vtákov je nevyhnutné zvýšenie adaptability a to si vyžaduje od ľudí zabezpečenie ak nie optimálnych, tak aspoň minimálnych podmienok k existencii. Sledovaná oblasť piatich riek., Dunaja, Vážskeho Dunaja, Nitry, Klátovského ramena a Žitavy je v celom ich úseku charakteristická jedinečnou prírodou a nesmiernou bohatosťou vtáčích druhov. V tejto oblasti som zistil zatiaľ 106 druhov vtákov, okrem spevavcov, ktoré opíšem v nasledujúcom spravodaji. Vtáky tu opísané nesústreďujú svoj výskyt iba do inundačných pásiem riek, ale ich útočiskom sa stávajú aj periodické vody našich polí, odvodňovacie a zavlažovacie kanále, menšie či väčšie močiare medzi poľami, lúky, pasienky, stromoradia, remízky, poľné lesíky, trsťové ostrovy v krajine, jamy po vyťaženej rašeline a po vyťaženom štrku naplnené spodnou vodou, rybníky, odstavené ramená, rašeliniská, topoľové monokultúry, skupiny stromov a iné. Tieto biotopy využívajú vtáky na hniezdenie, na získavanie potravy, nachádzajú tu úkryt, kolísku detstva, rodný kraj. V týchto miestach prežívajú svoj život, bojujú oň a ktoré prežijú, tu niekde vo vidlici konárov, v tráve na zemi, plávajúc na vode, dokonávajú a postupne sa strácajú kúsok po kúsku. V tom istom čase sa rodia ďalšie a ďalšie, aby druh nezanikol, vyrastajú a vydávajú sa na cestu života po krajine, poznávajú a spoznávajú cestou mnohé, často i pre nás — ľudí nepochopiteľné veci. Skúšajú žiť pri ľuďoch, pokiaľ im to oni dovolia a nezničia ich domovy, či už priamo alebo nepriamo, neoberajú ich o možnosť získania potravy pre seba i pre svoje mláďatá. Často sa túlajú krajinou a hľadajú si obživu, ktorá napĺňa ich žalúdky, udržuje ich pri živote a v zdraví. Polia dajú najesť iba niektorým vtákom a človeku, ostatné si obživu hľadajú na iných miestach, často aj tu spoločne s človekom. Ale čo bude ďalej, miest s prestretým stolom a s možnosťami hniezdenia je čoraz menej?. Treba si rozširovať jedálniček a hľadať nové miesta na stavbu hniezd. Jbaže každý vtáčí druh sa viaže k svojmu prostrediu a nie je jedno, akí susedia ho obklopujú. Možností na výber je málo, prispôsobiť sa nie je ľahké. Prispôsobiť sa znamená získať odolnosť voči neustále sa meniacim podmienkam bytia a neprestjne sa dokázať prispôsobovať týmto zrýchleným zmenám v prostredí, ktoré neustále pretvára hlavne človek. Náhle zmeny zapríčiňujú stresy nielen pre vtákov, ale aj pre človeka. A preto sa pokúsme navrátiť rysky váh do polohy čo najbliž
