Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)

Deraj Michal: Poznámky k rozšíreniu avifauny časti Podunajskej nížiny

Tieto vrstvy náplavov sú rôzne hrubé a striedajú sa horizontálne i ver­tikálne. K týmto procesom ešte prispela rieka Váh a Nitra. Rieka Dunaj meandrovala, vytvárala mnohé ramená a bola jedným z hlavných kraji­­notvorných prvkov Podunajska. V súčasnosti je ním človek so svojou hospodárskou činnosťou. Pod Bratislavou sa od Dunaja odpája najdlhšie ľavostranné rameno tzv. Malý Dunaj, ktoré vytvára spolu s Dunajom a s Vážskym Dunajom ostrov približne 100 km dlhý, 25 km široký s roz­lohou cca 1600 km2, nazývaný Žitný ostrov. Medzi Bratislavou a Komár­nom je výškový rozdiel okolo 20 metrov. Na východe je ostrov ohrani­čený Vážskym Dunajom ktorý z ľavej strany priberá rieku Nitru. Jej ústie sa nachádza pri Komárne. Do rieky Nitry sa z ľavej strany vlieva rieka Žitava, ktorej ústie sa nachádza pri Martovciach. Klátovské rame­no tečie na severe Žitného ostrova paralelne s Malým Dunajom, od Ore­chovej potône — Lúky až po Topoľníky, kde ústi do Malého Dunaja. Najcharakteristickejším biotopom sledovaného územia je teda vod­ný a močiarny biotop tečúcich a stojatých vôd. K tomuto biotopu sa viažu charakteristické spoločenstvá vtákov tvoriace najpočetnejšiu sku­pinu. Tieto sú najohrozenejšie. Ďalším charakteristickým biotopom je lesný biotop. Na sledovanom území riek Nitry, Vážskeho Dunaja, Klá­­tovského ramena, v strednej a v dolnej časti Žitného ostrova sa nachá­dzajú hlavne lužné lesy vŕbovo-topoľové, ďalej topoľové monokultúry, agátové lesíky, poľné vetrolamy, remízky a stromoradia. Tieto biotopy sú v dôsledku odlesnenosti územia stále na ústupe, čo sa odráža i v dru­hovom zložení vtákov lesných biocenóz. Biotop polí je najchudobnejším z hľadiska druhovej početnosti vtákov. Tvorí však vyše 90 % rozlohy územia. Lúky sa zachovali iba na málo miestach v inundačných oblas­tiach riek, v niektorých častiach územia i mimo inundačných oblastí a využívajú sa ako pasienky, alebo sa pravidelne kosia. Známe panónske háje riedko porastené vŕbami a topoľmi sú veľmi vzácne. Kroviny sa za­chovali v lesnom podraste, alebo ako ojedinelé izolované skupiny zlože­né hlavne z hlovov, z bazy, zo svíbu, z ruže ai. Intravilán tvoria dediny, mestá, JRD, ŠM, kde sa vyskytujú iba synantropné druhy. Priemerná ročná teplota sa v danej oblasti pohybuje málo nad 10 stupňov Celzia. Najvyššia priemerná teplota je v júli, okolo 21 stupňov Celzia, najnižšia v januári, okolo —1 až —2 stupne Celzia. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 550 mm do 600 mm. Prevládajúci smer vetra je západný až severozápadný. Najveternejšie sú jarné mesiace. Faunistic­­ké pozorovania, ktorým som sa venoval od r. 1978 do roku 1988 týkajú sa hlavne územia týchto vodných tokov: Dunaja, Vážskeho Dunaja, Nitry, Malého Dunaja, Žitavy, Klátovského ramena, ďalej niektorých umelých a pôvodných vodných plôch ako sú napr: Boheľovské rybníky, Veľko­­blahovské rybníky, jazerá po ťažbe rašeliny, ramená pri riekach, močia­re ,lužné lesy, polia, lúky a pasienky. Skupinu spevavcov v tomto opise vtákov vyskytujúcich sa v sledovanej oblasti zámerne neuvádzam. Tú­to skupinu opíšem v najbližšom spravodaji. V tomto krátkom opise sa snažím stručne opísať jednotlivé druhy vtákov (okrem spevavcovJ zis­tené v oblasti stredného a dolného Žitného ostrova, v oblasti rieky Váž­sky Dunaj, v oblasti rieky Nitry od Martoviec po Komárno, v oblasti rie­ky Žitavy pri Martovciach a v oblasti Klátovského ramena. V ich výskyte prebiehajú neustále zmeny, ktoré sú dôkazom väčšej či menšej adapta ­bility k prostrediu a k meniacim sa životným podmienkam. Často ani nedokážeme zistiť príčiny zmien, ktoré sa prejavujú výkyvom v zložení a v rozšírení, prírastkom, či skôr úbytkom vtákov v našej krajine. Vo

Next

/
Thumbnails
Contents