Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (11. évfolyam, 1987)
Kopócs Olga: Príspevky k histórii Žitnoostrovského múzea v Šamoríne
notnéj monografie o Žitnom ostrove. 2 S myšlienkou o založení múzea sa zaoberali aj iní, ako napr. dr(. Gizela Weydeová, správkyňa) Mestského múzea v Bratislave. Vo svojom článku s názvom „Aké má byť Žitnoostrovské múzeum?“ o úlohách múzea píše takto: „Miestne múzea plnia dve veľké úlohy: so zbieraním, správnym triedením a uchovávaním materiálu chránia ho pred zničením a uspokojujú záujmy návštevníkov. Mládeži namiesto suchých opisov názorne demonštrujú pamiatky minulosti, alebo prírodovedné materiály, odborníkom zase poskytujú materiál k výskumu.“3 Šamorínski zakladatelia múzea hľadali kontakty aj s ostatnými muzeálnymi spoločnosťami, ako napr. s maďarskou v Komárne. Dr. Ernest Zelliger, člen výboru šamorínskeho muzeálneho kruhu, obrátil sa listom na Júliusa Alapyho, riaditeľa komárňanského múzea, v ktorom prosí o jeho odbornú radu v organizačných činnostiach pri založení múzea/ Základom vybudovania zbierkového fondu múzea sa stala zbierka rybárskych náčiní založená Antonom Khinom, s ktorou sa zúčastnil v dňoch 14.—21. augusta 1927 na „Maďarskej poľnohospodárskej, priemyselnej a ľudovej výstave“ usporiadanej v Komárne.5 Výsledkom aktívnej organizačnej činnosti bolo založenie Žitnoostrcvskej muzeálnej spoločnosti dňa 6. 1. 1929 v Šamorína v zasadacej sieni bývalej radnice.1’’ Cieľom založenia bolo, aby sa múzeum stalo kultúrnym strediskom okresu Šamorín a celého horného Žitného ostrova. Zo súdobej tlače najviac údajov nájdeme o múzeu v časopisoch: Felsôcsallókoz — Horný Žitný ostrov, Somorja és Vidéke — Šamorín a okolie, Csalókozi Hírľap — Žitno-ostrovské noviny, Magyar Újság — Maďarské noviny, a pod. Muzeálna spoločnosť podobne, ako ďalšie už pôsobiace spoločnosti múzeum chcela spravovať z členských podielov, z príspevkov a zo štátnych subvencií. Po menších úpravách krajský úrad v Bratislave schválil stanový muzeálnej spoločnosti.7 V zmysle 2. bodu stanov cieľom tejto spoločnosti je prevziať do vlastných rúk správu múzea a ďalej zdokonaľovať činnosť Žitnoostrovského múzea nezávisle od spoločnosti „Uránia; “. Ďalej vydávať múzejný zborník a iné publikácie súvisiace s prácou múzea, rozvíjať prednáškovú činnosť s cieľom zvýšenia kultúrnej úrovne obyvateľov.8 Charakter múzea určili v 4. bode, podľa ktorého Žitnoostrovské múzeum bude regionálne múzeum. Svoj zbierkový fond vybuduje z historických, národopisných, priemyselných, poľnohospodárskych, umeleckých a prírodných hodnôt pozbieraných na Žitnom ostrove.9 V jednotlivých bodoch boli konkrétne stanovené práva a povinnosti členov muzeálnej spoločnosti, úlohy výboru a rôzne funkcie vykonávajúcich členov, rokovací poriadok, organizačné pokyny k činnosti a pod. V roku 1932 riaditeľ múzea mohol referovať o nasledovnom zložení výboru: „Cestným členom spoločnosti je Zoltán Janko, predsedom gróf Rudolf Benyovszky, podpredsedom Ignác Oberhoffer, riaditeľom Anton Khin, tajomníkom Jozef Herczegh dr., pokladníkom Eugen Bozó, revízormi Alexander Bozó, Dezider Baranyai dr., Matej Szántó a právnikom sa sťal Ernest Zelliger dr.“10 Spoločnosť mala zakladajúcich, riadnych, čestných členov a priateľov múzea. „Zakladajúci členovia raz a navždy zaplatili 1000,— Kčs, priatelia múzea, 100,— Kč, riadni členovia majú platiť členský podiel v tej výške, akú schváli zhromaždenie na jeden rok. Cestní členovia spoločnosti sa zbavia povinnosti zaplatiť členský podiel. Cestných členov
