Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (11. évfolyam, 1987)
Kopócs Olga: Príspevky k histórii Žitnoostrovského múzea v Šamoríne
Príspevky k histórii Žitnoostrovského múzea v Šamoríne I. Úvod V súčasnosti stále vo väčšej miere stúpa potreba zachrániť pamiatky minulosti pre budúce pokolenia. Pri dôkladnom štúdiu zistíme koľko hodnôt bolo zničených, koľko upadalo do zabudnutia a zostalo nepovšimnutých. Stalo sa frázou obviňovať za zničenie týchto hodnôt zrýchlené životné tempo. Rýchle zmeny životného štýlu dnešného človeka nás upozornia na potrebné zmeny v orientácii našej hodnotovej sústavy k ochrane a úcte pokrokových tradícií a pamiatok minulosti. Hlavnou úlohou múzeí je zabezpečenie a vhodné využívanie pozbieraného a spracovaného materiálu na výchovno-vzdelávacie a vedecko výskumné ciele. V južnej časti západného Slovenska sa nachádza najväčší ostrov našej vlasti, Žitný ostrov. Jeho zemepisná poloha a miestne vlastnosti, právom upútajú pozornosť bádateľov zaujímajúcich sa o históriu Žitného ostrova. Tento ostrov, ktorý je ohraničený Veľkým a Malým Dunajom je zhruba 100 km dlhý a 20 km široký a má rozlohu cca 1600 km2. Má na udalosti bohatú históriu. Obyvatelia ostrova tu nachádzali počas dlhých stáročí bohaté možnosti existenčných podmienok v obrábaní pôdy, v love rýb a divej zveri, ktorej tu bolo hojné množstvo. Legenda pozná ostrov ako Zlatú záhradu a toto pomenovanie je platné aj pre súčasný Žitný ostrov. V súčasnej dobe zbiera, spracúva a uchováva pamiatky z územia ostrova a hlavne z okresu Dunajská Streda Žitnoostrovské múzeum, založené v Dunajskej Strede v roku 1964. Od tejto doby sa múzeum stalo známym aj mimo okres. Pokračuje v tradíciách prvého Žitnoostrovského múzea založeného v Šamoríne Antonom Khinom a jeho spolupracovníkmi. Spoločným znakom práce bývalého šamorínskeho a terajšieho dunajskostredského Žitnoostrovského múzea je vytýčenie úloh na záchranu, zber a využívanie hodnôt súvisiacich so životom, prácou a s prírodným prostredím žitnoostrovského človeka. II. O založení múzea Múzeum v Šamoríne bolo založené na podnet miestnej inteligencie v roku 1928 po dlhodobej organizačnej a propagátorskej práci. Založenie múzea na Žitnom ostrove podporila vedecká spoločnosť „Uránia “ so sídlom v Bratislave. Na jar roku 1927 uskutočnila spoločnosť prednášky v Šamoríne, kde odznelo niekoľko myšlienok o založení múzea. Miestna obecná rada sa podujala na založenie múzea, ale iba v rozsahu obecnej pôsobnosti. V tomto prípade by malo múzeum pôsobnosť iba na území mesta Šamorín a nie na celom Žitnom ostrove.1 Otázku vyriešila spoločnosť „Uránia “. V septembri roku 1927 spoločnosť oficiálne oznámila obecnej rade v Šamoríne založenie múzea v meste. Poslanie budúceho múzea bolo zakotvené nasledujúcou formou: „Múzeum v prvom rade slúži k historickému a prírodovednému výskumu mesta Samorín a Žitného ostrova, patriaceho k bývalej župe bratislavskej. Zborník o múzeu a ďalšie publikácie sa stanú podkladmi jed-
