Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (11. évfolyam, 1987)
Kopócs Olga: Príspevky k histórii Žitnoostrovského múzea v Šamoríne
hosti, zo Samorína a jeho okolia. 31 Niektoré veľké rybárske rodiny, ako napr. rodina Khinovcov darovali múzeu rybársku loďku, siete, pasce, vidly a podobné potrebné nástroje k rybolovu. Dunaj patrí k zlatonosným riekam a pre ľudí žijúcich pri Veľkom Dunaji bolo dlhé stáročia dôležitým remeslom okrem rybolovu ryžovianie zlata. Je pravdepodobné, že už Kelti získali zlato z Dunaja, ale spoľahlivé údaje pochádzajú až z 10. storočia. Ryžovanie zlata sa prevádzalo v jarných a jesenných mesiacoch pri vhodnom stave vody. Najprv sa robila skúška! na drevenej lopate, či sa práca oplatí, alebo nie. Potom si postavili ryžovaciu lavicu, ktorá mala v hornej časti prútenú riečicu a v dolnej časti tmavé súkno. Lavica bola postavená šikmo. Na riečicu sa nahadzoval štrk, ktorý sa polieval vodou, pomocou drevenej naberačky. Piesok so zlatými zrnkami sa zachytával na súkne. Z neho sa vypral do škopka s vodou. Zlatonosný piesok sa premýval na korýtku. Zo získaného koncentrátu sa rýdze zlato získavalo amalgámovaním pomocou ortute. Okrem remeselníckych náradí sa v izbe nachádzali náradia používané v domácnostiach v Samoríne i v okolitých dedinách, nástroje na obrábanie pôdy, na chov zvierat, ale aj iné predmety, ktoré sa používali pri slávnostiach, náboženských obradoch a iných ľudových tradíciách. Snažili sa zachovať sochy z kostolov, cirkevné predmety, kríže z cintorínov, ako výsledky práce zručných remeselníkov a iné kultúrne-historické pamiatky. Charakter ’’zbierky je takto rôznorodý. V pestrej škále zbierky sa odzrkadľuje cieľ práce múzea, zachrániť všetko, čo vytvorili ruky obyvateľov regiónu, čo je charakteristické pre mesto Šamorín a v širšom zmysle pre horný Žitný ostrov. IV. O Antonovi Khinovi, zakladateľovi múzea Zo zakladateľov muzeálnej spoločnosti v Samoríne mal veľké zásluhy mestský učiteľ, Anton Khin. Za svoju osvetovú, organizátorskú a národopisnú prácu si právom zaslúži, aby sme sa o ňom zvlášť zmienili. Niekoľko slov o jeho životopisných údajoch. Narodil sa 18. apríla 1884 v rybárskej dedine pri Veľkom Dunaji vo Vojke. Ani sa nemôžeme čudovať, že v celom svojom živote mal veľmi blízky vzťah k rybárstvu, ba svoje vedecké bádania venoval práve tomuto remeslu. Veď jeho rodina mala veľkú tradíciu v rybárstve. Už aj jeho predkovia boli dunajskí rybári. Svoje štúdium ukončil na budapeštianskej univerzite. Tu dostal diplom v roku 1908 na filozofickej fakulte univerzity, ako stredoškolský profesor dejepisu. Ako učiteľ pôsobil v Československu do roku 1940. Do roku 1919 pôsobil na pedagogickej škole v Kláštore pod Znievom, v Hornej Štubni. Neskoršie učil na bratislavskej, potom na šamorínskej meštianskej škole. Zo Samorína ho premiestnili v roku 1940 do Levíc na tamojšiu pedagogickú školu. Zastával tu funkciu riaditeľa školy. Z Levíc sa dostal do Budapešti. V roku 1941 sa stal riadnym členom Celoštátnej archeologickej a umenovednej spoločnosti v Budapešti. V roku 1946 išiel do dôchodku, ale do konca svojho života stále aktívne pracoval. Od roku 1951 bol externým vedeckým pracovní kom Maďarského poľnohospodárskeho múzea v Budapešti. Zúčastnil sa v projektovaní a inštalovaní expozícií o rybárstve, o chove domácich zvierat a o pastierstve. Celý svoj život venoval národopisným, rybárskym výskumom, vedeckému bádaniu a publikovaniu výsledkov.
