Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (11. évfolyam, 1987)

Kopócs Olga: Príspevky k histórii Žitnoostrovského múzea v Šamoríne

4. Rôzne

cechy: mlynárske, krajčírske, tesárske, rybárske, hodinář

ské a

pod. o ryžovačoch zlata, cechové znaky, nástroje, odevy, rovnošaty, majstrovské kusy, doklady a listiny o cechoch, odznaky, účty, údaje o učňoch, tovarišoch a majstroch, zvyky, pohrebné a svadobné slávnosti.

5. Historické

pamiatky. Originály sochárskych, stavebných pamiatok, ich kópie zo sadry, alebo fotokópie. Všetky práce spisovateľov, hudobných skladateľov ich obrazy, hudobné nástroje a pod., ktoré súvisia so Žitným ostrovom.

6. Ľudové

umenie. Textílie vyrábané tkaním, pradením, výšivky, ručné práce, predmety vyrezávané z dreva, vytesané z kameňa, motívy charakteristické pre región, ale aj nástroje súvisiace s uvedenými prácami.

7. Rodinné

pamiatky. Doklady, listiny, originály či kópie, darovné listiny, korešpondencie, rodné listy, rodokmene, súdne spisy a pod.

8. Platidlá,

mince a pod.

9. Vojenské

odevy, zbrane, mapy, vyznamenania, darovné listiny a pod.

10. Lesníctvo.

Nástroje, doklady, mapy, zbrane lesnej stráže, odevy a pod.“

Na základe širokej náučno-vzdelávacej, propagačno-prednáškovej a publikačnej činnosti Antona Khina a jeho spolupracovníkov múzeum veľmi často získalo vzácne nálezy. Náhodou sa zachovala inventárna kniha múzea z roku 1929. Pri jej listovaní poznávame časť zbierkového fondu. Predmety sú zapísané podľa oddelení, napr. archeológia, národopis, ornitológia a pod. Škoda, že okrem názvu predmetu sa nezachoval podrobnejší opis v knihe prírastkov. Väčšinou pri jednotlivých predmetoch sú zapísané aj mená ich darcov a nálezisko, kde sa predmet našiel. Komplexný obraz o celom zbierkovom fonde si nemôžeme vytvoriť, lebo sa nezachovala pôvodná dokumentácia, ani fotografie o výstavách, katalógy, či zoznamy všetkých predmetov. Jediný dostupný prameň údajov, z ktorého som čerpala informácie a citujem ich pri zobrazení národopisnej expozície, je súdobý týždenník “Žitnoostrovský spravodaj“ (Csallóközi Hírlap] z

roku 1938. Z ročníkal časopisu sa zachovalo iba jedno číslo, v ktorom oboznámili čitateľov s celou expozíciou. Z tohto článku citujem sprievodný text Antona Khina o vystavených predmetoch:

„...v prvej izbe medzi vystavenými predmetmi tu vidíme misku, v ktorej je zlato pomiešané s pieskom, ďalej sitko, ktoré ryžovači predali úradom. Predtým, než poznali pijak, používali jedine sitko. Vedľa sitka (originálna fotografia] je ryžovacia lopata a lyžica.

45. Dom

posledného ryžovača zlata, (originálna fotografia]

46. Ukážky

z jednotlivých fáz ryžovania zlata, (foto-originál]

47. a,

b, Posledný ryžovač zlata, 86 ročný Bálint

Lukács —

portrét. (Originálna kresba Štefana Tallós Prohászku).

V druhej izbe sú umiestnené predmety zo života šamorínskeho remeselníka, mešťana a obyvateľov mesta. Vzhľadom na nedostatok miesta, sú tu umiestnené aj predmety zo života šamorínskych cechov. Cechovníctvo v Šamoríne má dlhú tradíciu. Šamorín už v stredoveku dostal právo slobodného kráľovského mesta.

Listina kráľa Žigmunda z roku 1405 spomína Šamorín, (mesto známe vtedy ako Sancta Maria) ako slobodné kráľovské mesto, v ktorom pracujú dva cechy. Jedení kožušnícky a jeden remenársky. V spomínaných cechoch pracovali šikovní remeselníci, od ktorých si kupoval aj