Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (10. évfolyam, 1986)
Príspevok k poznávaniu rodinného zvykoslovia v Hroboňove (resume)
Príspevok k poznávaniu rodinného zvykoslovia v Hroboňove Resume Príspevok prináša výsledky výskumu konaného r. 1985 v Hroboňove. Zapodieva sa obyčajmi, ktoré sprevádzali život jedinca od narodenia až po smrť. Hroboňovské rodiny boli veľmi početné, i keď poznali viacero spôsobov prerušenia nežiadúceho tehotenstva. Už počas tehotenstva sa snažili určiť podľa niektorých znakov pohlavie dieťaťa. V záujme ľahkého pôrodu a zdravia dieťaťa boli tehotným ženám dovolené mnohé činnosti za iných okolností neprípustné, napr. mohli si z ktoréhokoľvek stromu zbierať ovocie. Porodí prebiehal do 50. rokov v domácnostiach za pomoci pôrodnej baby. V šestonedelí chodili k mamičke na návštevy známi i príbuzenstvo s rôznymi darmi, poprípade so surovinami potrebnými na prípravu jedál. Malé deti chránili rôznymi praktikami od učarenia a iného zla. Deti boli vždy pokrstené, u reformovaných bolo viac krstných rodičov, u katolíkov len jeden. Mladých zaúčali hravou formou do nastávajúcej práce okolo domu a v gazdovstve. Dievčence od svojich 16 rokov sa počítali medzi devy, chlapci od mládeneckého krstu medzi mládencov. Pre výber životného partnera poskytovali podmienky rôzne spoločné práce (priadky, páračky, šúpanie kukurice atď.j. V prípade, že rodičia súhlasili s osobou partnera, boli usporiadané zásnuby a svadba. K týmto udalostiam sa viažu početné vtipné i magické úkony (zabezpečenie plodnosti a pod.). K sviatočnej večere prispeli i svadobčania rôznymi darmi. Príchod smrti v dedine sa snažili vyčítať z početných predzvestí (napr. zavýjanie psov, húkanie kuvik atď.). Príchodom smrti sa pripravovali na pohreb. Celú noc prebdela najbližšia rodina pri mŕtvom. Pred, počas a po pohrebe jestvovalo veľa zvykov (napr. s mŕtvym sa lúčili tým, že na rakvu hodili za hrsť hliny). Po pohrebe nasledoval pohrebný kar, kde ponúkli smútiacich i nosičov. Blízka rodina smútila i celý rok.