Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (10. évfolyam, 1986)
Ľudové liečenie v Medzičilizí (resume)
tüdővé liečenie v Medzičilizí Resume Medzičilizie — územie, ohraničené s Dunajom a potokom Ciliz, tvorí pomerne uzavretú časť Žitného ostrova. Na tomto „ostrovčeku“ sa nachádza osem obcí (Gabčíkovo, Palkovičovo, Medveďov, Kľučovec, Topoľovec, Cilizská Radvaň, Balon, Pastuchyj, ktorých ľudová kultúra, možno povedať, na celom území Žitného ostrova je najarchaickejšia. Výskum ľudového liečenia (presnejšie humánnej liečby) v Medzi čilizí som realizovala postupne v rokoch 1980—1985. Získaný materiál je bohatý a pestrý i napriek tomu, že aj tu nechal svoje stopy rýchly rozvoj vedy a spoločnosti v ľudovej kultúre tužijúcich. Možno konštatovať, že v oblasti ľudového liečenia sa zachovalo veľa archaických prvkov i dodnes. Obyvatelia skúmaných obcí dobre poznali ich obklopujúcu prírodu, vedome zbierali rastliny, sušili a v plátěných sáčkoch skladovali na celý rok. Na vyhynutie jednotlivých druhov rastlín a na zmeny, nastávajúce v prírode v posledných rokoch mala veľký vplyv stavba vodného diela Gabčíkovo — Nagymaros. Zbieranie a používanie liečivých rastlín oslablo. V mnou skúmaných obciach dnes už je zabezpečená stála lekárska a lekárenská služba. Ľudové liečenie v oblastiach, obývaných maďarským etnikom je preskúmané dostatočne. Etnografi v Maďarsku sa snažili o vytvorenie syntetizujúceho obrazu o ľudovom liečení vtedy, keď v Budapešti v Múzeu dejín lekárstva založili Archív ľudového liečenia. Aj z oblasti maďarského etnika na Slovensku vznikli už práce, zaoberajúce sa touto tematikou. No o jednotnej, systematickej práci ešte v tomto smere nemožno hovoriť. Preto som saj rozhodla tak, že v tu predloženej práci odhliadnuc od porovnania jednotlivých javov v ľudovom liečení v Med zičilizí s javmi, ktoré sa vyskytujú v iných oblastiach, uvereňujem opis získaného materiálu, ktorý môže tvoriť základ pre ďalšie práce porovnávacieho charakteru. Materiál, ktorý tu uvádzam dnes sa už väčšinou nepoužíva bežne v každodennom živote, no v pamäti najstaršej generácie sa živo uchováva. Táto práca je výsledkom zhromaždenia vedomosti 49-tich informátorov z oblasti ľudového liečenia. Materiál spomínaných ôsmich obcí je, možno povedať, homogénny; v prípade jednotlivých údajov dôležitým činiteľom bola viera alebo spoločenské postavenie jednotlivca. V každom prípade som sa snažila o preverenie jednotlivých údajov pomocou viacerých informátorov. Na druhej strane som považovala za hodnotné aj tie údaje, ktoré sa viazali k jednotlivcom. Pri triedení materiálu som vychádzala z povahy jednotlivých liečebných praktík. Nerozdeľovala som ich jednoznačne podľa racionálneho a iracionálneho charakteru, ale triedila som ich podľa pováh a účeľov. Mnou pozbieraný materiál rozoberám v nasledujúcich kapitolách: 1. Predstavy o vzniku chorôb, príznaky chorôb, preventívne opatrenia 2. Príčina chorôb a ich liečitelia 3. Tehotenstvo, pôrod, detské choroby 4. Urieknutie 5. Liečebné praktiky 6. Liečebné prostriedky rastlinného pôvodu
