Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Dudich, Alexander: Ektoparauitofauna cicavcov a vtákov južnej časti Podunajskej nížiny so zreteľom na Žitný ostrov. 1. Siphonaptera
turbidus, H- orientalis, P. silvatica, R. integella a i., z ktorých na Žitný ostrov postupne prenikajú len tie prvky, ktoré sú tam aj dnes. Po suchšej fáze [8—6 tis. r. pr- n. 1. — boreál) a kratšej expanzii stepnej fauny, v období tzv. klimatického optima (atlantik 6—4 tis. r.) nastáva rozmach európskej lesnej a horskej fauny. Z alpského refúgia dosahujú Karpaty druhy ako H. talpae. C. congener, P. kohauti, P. fallax, A. nuperus a spôsobujú ústup preboreálnych prvkov jednak na sever a smerom na východ. Zbytky glaciálnej sifonapterofauny ako arktoalpínske prvky sú vytláčané do siubalpínskych a alpínskych polôh Karpát (M. rectangulatus, A. sibirica), kedysi široko rozšírené druhy M. oeconomus a M. walkeri sa utiahnu do nížinných refúgií (Podunajsko, Nezider, Kisbalaton). Na terasách riek sa usídľujú prví poľnohospodári, nastávajú počiatky pretváranie prírody človekom. Odlesnenie a tiež aj klimaticky podmienené rozširovanie primárnej a sekundárnej stepi pokračuje čoraz intenzívnejšie, v subboreáli (= 1000 r. pr. n. 1.) rozmach stepných hlodavcov (C. citellus, C. cricetus) — obohatenie sifonapterofauny o druhy C. orientalis, Neopsylla, Citellophilus). V tomto období dochádza k silnému odlesneniu Podunajska v súvislosti s keltskou civilizáciou a neskoršie s rozšírením rímskeho impéria do Panónie. Súčasne vznikajú prvé stále sídla na Žitnom ostrove a rozširujú sa druhy M. arvalis — C. assimilis a N. fasciatus, ako aj synantrópne hlodavce. Po niekoľkých striedaniach suchších a vlhších období subatlantika (—600 — +700 n. 1.) udalosti naberú rýchlejší spád, osídlením sa podstatne mení tvár krajiny. Pozoruhodný je z tohto hľadiska hydrografický vývoj nížiny. Ešte v 13. storočí pozostáva dnešný Žitný ostrov z viacerých ostrovov, Malé Karpaty sú oddelené od nížiny veľkým jazerom, ktoré siaha až po Bratislavu a ktorého zazemnené zbytky sú Súry. Čierna Voda je v tomto čase (až po 19. st.) ramenom Dunaja (Ortvay, T.: Magyarország régi vízrajza. Bp. 1882) a po Malom Dunaji ktoré je ešte začiatkom 19.storočia rovnocenným plavebným ramenom Dunaja — vr. 1860 obopláva naposledy parník Žitný ostrov. Od 18. storočia sa štátna správa (župy) začína starať o koordináciu protipovodňových úprav a koncom minulého storočia sa zakladajú protipovodňové a melioračné spoločnosti (1876: Felsőcsallóközi és Csilizközi; 1875: Vágjobbparti árvízmentesítő társulat, 1896: Súrlecsapoló társulat; Földes, J.: Felső Csallóköz árvédekezésének története, Bp. 1912). Vybudovanie súvislého systému hrádzí eliminuje každoročné záplavy v inundačných zónach a občasné záplavy rozsiahlych nižšie položených území. Aké veľké plochy mohli byť v minulosti z času na čas zaplavované z príležitosti tzv. storočných vôd, sme sa dozvedeli v čase tragickej povodne v r. 1965. Eliminácia záplav, odvodnenie (kanalizácia) mokradí spôsobili celkové zostepnenie Žitného ostrova, ktoré naďalej pokračuje a ohrozuje existenciu pôvodných lužných a mokraďových ekosystémov. Súhrn Príspevok podáva prehľad epidemiologicky významnej skupiny hmyzu blch (Siphonaptera), parazitov vtákov a cicavcov južnej časti Podunajskej nížiny. Zaznamenal sa výskyt 36 druholv o šiestich čeľadí: Hystrichopsyllidae, Leptopsyllidae, Ischnopsyllidae, Ceratopsyllidae. Pulicidae a Vermipsyllidae. Dôraz sa kladie na štúdium fauny a ekológie drobných zemných cicavcov (Insectivora, Rodentia), ktorým je venova
