Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Dudich, Alexander: Ektoparauitofauna cicavcov a vtákov južnej časti Podunajskej nížiny so zreteľom na Žitný ostrov. 1. Siphonaptera
Rosický smerom na východ. Toto územie, t. j. medziriečie Nitry a Hrona představuje introgresnú zónu ssp. agyrtes (Heller) a ssp. peusianus Rosický. 4. Hlavné riečište Dunaja predstavuje prirodzenú bariéru medzi populáciami C. agyrtes rôznych rasových okruhov. 5. Introgresná zóna medzi subspéciami C. agyrtes vznikla na prechode geoekologických celkov Podunajskej roviny a Podunajskej (Žitavskej a Hronskej) pahorkatiny. Podrobné a pracné skúmanie taxonomickej príslušnosti rôznych populácií C. agyrtes v podunajskej oblasti prináša okrem riešenia teoretického problému, t. j. systematického zaradenia k určitému taxónu isté poznatky o vývoji fauny územia v najmladšej geologickej ére — v holocéne. Podľa súčasnej teritoriálnej distribúcie prítomných rás C. agyrtes je zrejmé, že v severnej časti Panónskej nížiny prenikali prvky arboreálnej fauny najskôr v rannom holocéne takmer súčasne z troch smerov (pleistocénnych refúgií). Nominátna rasa od západu (východoalpské refúgium), ssp. peusianus od východu (západokarpatské r.) a ssp. bosnicus (ilýrske r.) od juhu. Ctenophthalmus solutus solutus Jordán et Rothschild 1920 Literárne údaje: Bratislava-Petržalka, Rusovce (Cyprich, Klefer 1983); Jur pri Bratislave-Šúr (Cyprich et al. 1984, Koždoňová 1965); Kľúčovec (Kiefer, Cyprich 1984). Materiál: 57 oo 70 oo z lokalít: Bratislava-Vrakuňa, Podunajské Biskupice-0. Kopáč, Marcelová, Virt, Gbelce. Hostitelia: A. flavicollis (86,3); A. sylvaticus (9,8), S. araneus a Cl. giareolus (1,5), M. arvalis (0,7 %). C. solutus je parazit ryšavky žltohrdlej (A. flavicollis), obyčajnej (A. sylvaticus) a myšovitej (A. microps) predovšetkým v teplých dúbravách a v sekundárnej stepi pahorkatín, kotlín a nižších vegetačných pásiem vrchov. Kde sa vyskytuje, je prevládajúcim druhom tak na ryšavkách, ako aj v celej synúzii blch drobných cicavcov. Nežije na Žitnom ostrove, y prípade nálezu z ostrova (Kopáč) sa jedná nepochybne o sekundárny výskyt podmienený celkovým zostepnením územia a blízkosťou pôvodnej oblasti rozšírenia za Malým Dunajom alebo o metodickú nedôslednosť.* Údaj z Kľúčoviec je dubiózny. Nebol zaznamenaný ani v medziriečí Váhu, Nitri a Žitavy (Obr. 5a) až na viacerých lokalitách Hronskej pahorkatiny. Je isté, že lužné lesy, mokrade, ale aj agrocenózy bez štruktúrnych prvkov (kroviny, medze) tomuto druhu nevyhovujú a celkové vysúšanie krajiny snáď zapríčiní preniknutie na územia, kde pôvodne nežil (napr. Vrakuňa-ÚČOV, Virt). •) Poznámka: Dva exempláre C. solutus z jedného termínu odchytu boli nájdené na hostiteloch z O. Kopáč (Žitný ostrov). Paralelne v tie isté dni boji odchytávané hlodavce aj z lokality Vrakuňa (OČOP) s hojným výskytolm tohto druhu. Spoločný transport a postupné spracovanie živo transportovaného materiálu nevylučujú zámenu či preskok ektoparazitov. Ctenophthalmus assimilis assimilis (Taschenberg) 1830 Literárne údaje: Bratislava-Jarovce, Rusovce, Petržalka (Cyprich Kiefer 1983); Jur pri Bratislave-Šúr (Cyprich, Kiefer 1981, Koždoňová 1965, Cyprich et al. 1984); Podunajské Biskupice, Gabčíkovo (Rosický, 1952,
