Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Dudich, Alexander: Ektoparauitofauna cicavcov a vtákov južnej časti Podunajskej nížiny so zreteľom na Žitný ostrov. 1. Siphonaptera
Ektoparazitofauna cicavcov a vtákov južnej časti Podunajskej nížiny so zreteľom na Žitný ostrov 1. Siphonaptera ALEXANDER DUDICH Južná časť Podunajskej nížiny, najmä medziriečie Dunaja a Malého Dunaja (Žitný ostrov], patrí k významným poľnohospodársky produkčným oblastiam Československa. V poslednej dobe neustále vzrastá aj význam cestovného ruchu a rekreácie v tejto oblasti, ďalej sme svedkami rozsahom a významom nebývalej premeny tvárnosti krajiny a súvislosti s výstavbou dunajského vodného diela. Jedinečným prírodným fenoménom Podunajskej nížiny je zvláštny geoekologický krajinný typ, — najrozsiahlejšia fluviálna rovina strednej Európy — s mimoriadne pestrou mozaikou biocenóz, lužných lesov, mokraďových depresií a močiarov, pieskových presypov a pod. Počiatky intenzívneho využívania prírodného bohatstva a poľnohospodárskeho potenciálu Podunajskej nížiny sú späté s veľkými protipovodňovými úpravami na žitnom ostrove a v inundačných zónach prítokov Dunaja (Váh, Nitra, Žitava) koncom minulého storočia, ktoré eliminovali hrozbu každoročných záplav. Následné odvodňovanie mokradí a rozsiahlych močiarov v prirodzených depresiách hlboko zasiahlo do tvárnosti krajiny. Sprístupnili sa poľnohospodárskej výrobe rozsiahle územia, došlo k eradikácii endemickej malárie na Žitnom ostrove, ale súčasne sa zredukovali na minimum jedinečné reliktně akvatilné biocenózy. Tvárnosť, flóra a fauna Podunajskej roviny sa v priebehu posledného storočia neuveriteľne rýchlo menila pod vplyvom ľudských zásahov a nebude tomu inak ani v ďalšom s ohľadom na nutnosť čoraz intenzívnejšieho využívania prírodných zdrojov pre uspokojovanie potrieb spoločnosti. Dokumentácia prírodného bohatstva a súčasného stavu zbytkov ešte v nedávnej minulosti rozsiahlych pôvodných biocenóz ešte pred — v detailoch nepredvídateľnými — zmenami, ktoré sa nutne prejavia následkom vplyvu zmeneného vodného, režimu po dokončení DVD, bude mať nesmierny význam pre posúdenie ich rozsahu, príčin a ďalšej prognózy. Prvý program pomerne podrobného teriologicko-parazitologického výskumu Podunajskej nížiny prebiehal z obdobných indícií začiatkom 50. rokov za účasti viacerých inštitúcií, uskutočnila sa dokumentácia fauny mikromamálií (Ferianc 1955, 1956) a viacerých skupín ektoparazitov. Ú- daje o výskyte blch (Siphonaptera) na Podunajskej nížine nachádzame v súborných prácach Rosického (1950, 1952, 1957b, 1958) a vo viacerých štúdiách venovaných sifonapterofaune územných celkov či druhov vtákov a cicavcov (Cyprich 1966, 1972; Kiefer 1966, 1972;Koždoňová 1965; Hornychová 1974; Cyprich, Kiefer 1981, 1982, 1984; Cyprich et al. 1976, 1981a, b; 1984a, b, a i., Kostovčíková 1981 a i.). V predkladanej práci sme spracovali faunistické aspekty výskumu ektoparazitofauny drobných zemných cicavcov, ktorý sme uskutočnili v r. 1981—1984 na 6 stacionároch a ďalších 16 lokalitách Podunajskej roviny a Hronskej pahorkatiny. Pre úplnosť sme do prehľadu sifonap-
