Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Hrubík, Pavel - Benčať, Tibor: Súhrn doterajších poznatkov zo štúdia fosílnych kmeňov dubov nájdených pri Gabčíkove
Osobitnú pozornosť venovali poskytnutým vzorkám dreva dubov z Gabčíkova na Drevárskej fakulte VŠLD vo Zvolene. Na požiadanie doc. Benčaťa umožnil dekan fakulty Prof. Ing- F. Krúteľ, CSc., aby na katedre náuky o dreve a mechanickej technológie dreva (vedúci Doc. Ing. L. Horský, CSc.) vytvorili predpoklady pre štúdium vlastností chemických, fyzikánych i mechanických a možnosti jeho konzervácie. Pod vedením Ing. L. Reinprechta, CSc., vykonali doteraz nasledovné analýzy: z chemických rozborov sa do konca januára 1985 uskutočnilo stanovenie — benzén-etanolového extraktu, holocelulózy, alfa celulózy, vodného extraktu a lignínu. Z fyzikálnych vlastností sa stanovila zatiaf hustota, vlhkosť a priepustnosť, pričom všetky skúšobné telesá k stanoveniu mechanických vlastností sú v súčasnosti klimatizované. Problematika konzervácie 8000 ročného duba sa riešila experimentálne zatial na vzorkách menších rozmerov (V=50 cm3). Ku konzervácii sa použili jednak aminoplasty a fenoplsty, a taktiež špeciálne náterové systémy s ochranným hydrafobizačným i protimykologickým účinkom (Luxol, Drevodekor, Fermež +Olejový náter). Na problematiku konzervácie dubov v celých dĺžkach chemickými prostriedkami je podľa názoru pracovníkov Drevárskej fakulty VŠLD vo Zvolene potrebné pozerať sa triezvo, vychádzaiúc z doterajších skúšok a poznatkov. Elektrónovou mikroskopiou sa ukázalo, že cievy duba sú úplne zatylované, resp. zanesené minerálnymi látkami (a to i u ďalších stavebných elementov), z čoho vyplýva, že priechod konzervačných látok do 8 tisícročného duba i za zvýšeného tlaku je v podstate vylúčený. Skúškami, vykonávanými na stanovenie koeficienta priepustnosti sa potvrdili predpoklady urobené na* základe výsledkov z elektrónovej mi kroskopie, t. j. zistilo sa, že tento dub je dokonca menej priepustný ako značne zle priepustné jadro zatýlovaného dreva duba vyrúbaného v r. 1984. Pritom i tú nízku priepustnosť 8 tisícročného duba nepripisujeme priechodu cez lumény ciev a ďalších elementov dreva, ale skutočnosti, že v bunečných stenách i medzi elementárni v stredných lamelách je veľa trhlín. Skúškami na príjem konzervačných prostriedkov (g. cm2) v časových intervaloch máčania: 1; 2; 4; 8 a 24 hodín sa nezistil výraznejší rozdiel medzi 8. tisícročným dubom a jadrom jednoročného zatylovaného duba. 8-tisícročný dub je vo vnútorných partiách i po 2-ročnom skladovaní pod prístreškom vlhký (voTná voda), čo znamená, že aplikácia konzervačných prostriedkov odskúšaných typov je značne obmedzená, možnosť ďalšieho vyskúšania, vzniku trhlín a porušenia ochrannej vrstvy. 8-tisícročný dub je v dôsledku veľkého obsahu sprievodných látok pravdepodobne vysoko odolný voči biotickým škodcom, ako to bolo možné sledovať i na mieste skladovania kde výrezy čerstvého dubaiboli napadnuté drevokaznými hubami ale tento dub nebol poškodený. Potvrdzujú to i naše poznatky s menšími vzorkami tohto duba, uloženými na nekrytom mieste v Arboréte. Na základe uvedených rozborov konštatujeme, že chemickú konzerváciu 8ntisícročného duba v celom objeme nepokladáme v súčasnasti za žiadúcu, nakoľko technologický realizovateľná je len povrchová ochrana, ktorá pri ďalšom vysúšaní môže byť porušená, a z hľadiska historickoestetických pohľadov sa nám javí zachovanie prírodnej štruktúry a vzhľadu vhodnejšie.
