Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (8. évfolyam, 1984)
Mag, Július: Dvadsať rokov Žitnoostrovského múzea
Výskumná práca zameraná na robotnícke hnutie, ktorej sa začalo múzeum naplno venovať až po prijatí historika na jeseň v roku 1977, si vytýčila ako prvoradý cieľ spracovanie a zachytenie životných osudov osobností robotníckeho hnutia a zakladajúcich členov komunistickej strany žijúcich v okrese. Preto sme uskutočňovali besedy so všetkými žijúcimi veteránmi robotníckeho hnutia v okrese- Z týchto rozhovorov a dokumentov nachádzajúcich sa vo vlastníctve múzea sa črtali životné osudy takých ľudí, ako boli v Dunajskej Strede Gabriel Mondok, v Calove Jozef Ärvay a v Šamoríne Gabriel Patócs, ktorí smelo bojovali za šírenie socialistických myšlienok, neustúpili počas vlády kapitalizmu ani fašizmu a v rokoch po oslobodení oduševnene prijali vznešené úlohy začatia socialistickej výstavby. Významnú časť tejto výskumnej práce tvorí aj komplexné spracovanie socializácie poľnohospodárstva. Aj sprístupňovanie dokumentov a skúmanie v tejto oblasti je našou povinnosťou aj preto, že nadriadené orgány vychádzajúc zo špecializácie muzeálnej činnosti určili Žitnoostrovskému múzeu spracovanie rozvoja socialistického poľnohospodárstva. Táto práca si vyžaduje štúdium dokumentov, ako napr. kroník jednotných roľníckych družstiev a štátnych majetkov, poriadanie besied s bezprostrednými účastníkmi družstevňovania a zakladujúcimi členmi druužstiev a často i výskumnú prácu v archívoch. O jej doterajších výsledkoch podrobne informujeme záujemcov — čitateľov v tomto čísle „Spravodaja múzea'V posledných rokoch tvorí závažnú úlohu nášho múzea dokumentovanie socialistickej výstavby, ktoré uskutočňujeme na území nášho okresu v zmysle uznesenia vlády SSR čís. 200/1981. Činnosť múzea na tomto úseku sa sústreďuje predovšetkým na metodickú pomoc, ktorú poskytujeme pri zakladaní dokumentačných st&sťfták, vzorkovní a podnikových múzeí vo vybraných výrobných závodoch a iných organizáciách. Národopisná výskumná práca sa zamierava rovnako na objavovanie vecných a duchovných hodnôt. V priebehu výskumu odborník múzea postupne navštevuje všetky obce okresu a zachytáva na magnetofónovú pásku rozhovory so staršími občanmi o národopisných zaujímavostiach a pamiatkach. Ukončenie zberateľských prác je plánované na rok 1986. Čiastkové výsledky výskumu sme zverejnili v doterajších číslach Spravodaja múzea a zverejníme ich aj v budúcnosti. Materiálna národopisná zbierka nášho múzea je mimoriadne bohatá. Naše stále expozície usporiadané z týchto predmetov dávajú verný obraz o živote našich predkov, o ich práci, zvykoch, ťažkom údele žitnoostrovského ľudu v období pred oslobodením-Vedenie múzea si uvedomuje, že dôsledné plnenie kultúrno-osvetového poslania, sprístupňovanie pamiatok minulosti a zachovávanie tradi cií je mimoriadne náročná úloha a jej praktické uskutočňovanie je nemožné bez činorodej pomoci dobrovoľných kultúrnych pracovníkov a bez ich spolupráce. K plneniu týchto úloh koncom roka 1976 obnovilo múzeum muzeálnu radu, pozostávajúcu z dobrovoľných pracovníkov. Novozriadený 15-členný zbor sa prvýkrát zišiel 14. 12. 1976. Muzeálna rada, ako poradný orgán, zasadá pravidelne a v značnej miere prispieva svojimi návrhmi a nezištnou prácou k realizovaniu vytýčených cieľov- Jednou z jej dôležitých úloh je vydávanie štvrťročne vychádzajúceho periodika „Spravodaj múzea”. Spravodaj, ktorý vychádza od roku 1977, oboznamuje čitateľov s mnohostrannou prácou múzea. Striedajú sa