Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (7. évfolyam, 1983)

1983/4 - Marczell Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 6. Palkovičovo

ktorej sa kráľ tak potešil, že povolil obci stavbu kostola.

Do konca I. svetovej vojny sa zaoberali občania i premývaním zlata. Jeho podstatu mi vysvetlil Jozef Holgye takto: Hľadač zlata po opadnutí veľkej vody vyšiel k rieke, k szégyskej alebo k toklevélskej zátoke,, V nánose kameňa lopatou preskúmal, či tento obsahuje zlaté zrniečka. Tieto vymýval z kameňa vodou, uložil ich na miŠ - tičku, zmiešal s ortuťou a dobre prenjyl. Potom ich uložil do plátěného

vre

cúška a vysušil. Napokon ich vypálil v bronzovej lyžici, aby malo zlato peknú farbuo Po uzavretí trianonského mieru už žitnoostrovskí hľadači zlata nemohli vyjsť pravidelne na Dunaj a tak sa tento zdroj obživy postupne strácal. Posledným premývačom zlata bol Vojtech Berecz, ktorý zomrel v polovici 6O-tych rokov o

Ešte i na začiatku 19. storočia boli známi palkovičovskí mlynári. Boli najvážnejšími občanmi obce« Veľké mlyny boli v ramene Tokleveli, na ostrove Madarász a Forgó. Majster mlynár vždy pohostil tých, čo priniesli zomlieť obilie tvarohovými haluškami a rybacím paprikášom. Ryby si mylnárovi lovili sami0

Mlynárstvo bolo remeslo, ktoré zabezpečovalo isté živobytie. Hoci to bola namáhavá práca, radi ju robili aj mladí ľudia. 60-80 kg vrecia sa nosili z brehu do mlyna na pleciach cez lavičku. V Palkovičove pracovalo 29 mlynov a všetky boli výnosné.