Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (7. évfolyam, 1983)
1983/1 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 4. Medveďov I.
že písanie kroniky - verné dokumentovanie súčasnosti a jeho zachovanie budúcim pokoleniam - je dôležitou a ničím nenahraditeľnou spoločenskou úlohou. Dr. Július M a g, riaditeľ Žitnoostrovského múzea MEDZIČILIZIE A JEHO OBYVATELIA 4. MEDVEĎOV I. 0 názve Medveáova, prastarom prievoze pri starom Dunaji, hovorí miestna povesť nasledovné: Koncom 16. storočia pustošila Szigetköz veľká povodeň. Tu, na pravom brehu Dunaja sa rozprestierala pôvodná dedina, ktorá sa vtedy menovala Fehértó-' rony /Biela veža/. Povodeň zničila celú dedinu, ľudia utekali kade len mohli. Pri úteku si všimli, že v prúde toku pláva veľký medve á a mieri priamo na suchú pevninu vyčnievajúcu z vody. Keá dosiahol súš, vyliezol z vody a odpočinul si. Nuž aj oni plávali za zvieraťom a tu hľadali svoje útočiště. Postavili si chatrče a do nich sa utiahli. Po ústupe vody k nim prišli ešte žalší zo spustošenej dediny. Pomaly sa z utečencov vytvorila malá- obec. Keá sa ich zišlo viac, zvolili si spomedzi najstarších obyvateľov svojich vodcov, aty oni spravovali záležitosti obce. Toto bola rada starších.Rada starších sa hneš aj zišla a prvá záležitosť, ktorú prerokovali bolo dať porne» novanie novej obci: Keäže medveš ukázal ľuäom cestu úniku, pomenujeme aj novú dedinu Medveáovom. Tento názov obce zostal až do dnešných dní. ( Podľa druhej, v dedine ešte dodnes živej povesti, sa obec pôvodne menovala Fehértorony, Fehérfalu, a vtedy ešte ležala ne pravom brehu Dunaja, na území Szigetkozu.Po viacerých úpravách toku Dunaja sa dostala na dnešné miesto. Okolo dediny sa rozprestierali lesy a v nich žili veľké hnedé medvede. Tie
