Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (7. évfolyam, 1983)

1983/2 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 4. Medveďov

bol jej SitateTslq? krtidok a ochotnicka divadelnd skupina. Td­to v rokoch 1932 a 1933 zodala veTky dspech s divadelr^mi hra­­mi dervend dedina a Rodnd zem. V radoch damorinskej organizd­­cie pracovala aj Terdzia Domotorovd, ktordbola nadanou prole­­tdrskou spisovateTkou. V oblasti kultdrnovj/chovnej a agitaCnej prdce organizdcie vel’a pomdhal Stefan Tallos Prol^dszka svojou oddanou vytvarnickou prdcou. Navrhol innodstvo politickych pla­­gdtov k prvomdjov^m sprievodom, na podporu rozdirovania revo­­ludnej tlade a pod. Od polovice tridsietych rokov republiku, ktord sa s taz­­kostami pozviechala z hospoddrskej krizy ohrozovalo novd ne­­bezpeSenstvo - fadizmus, $archu buducich krvavych dni v Samo­­rine ako prvi pocitovali komunisti. Znadne poklesol podet t^ch, ktori hlasovali za komunistickd stranu a po voTbdch v roku 1938 ziskali komunisti v poslaneckom zbore len 4 manddty. 9. oktobra 1938 zakdzali stranicku organizdciu aj v Sanorine. Strana bola prindtend prejst do ilegality. Na tomto sa niC nezmenilo ani po 2. novembri, kedy tdto oblast bola pripoje­­nd k Macfarsku. Na podmienky ilegality si dlenovia strany t’ad­­ko privykali. Prenasledovanie a perzekdcia koraunistov sa znadne rozdirila predovdetkym po vypuknuti vojny proti Soviet­­skemu zvazu. Komunistov vaznili v internadnom tdbore v Kis­­tarcse a neskdr v komdrnanskej pevnosti. Najtragickejsie ka­­pitoly obdobia ilegality sa via2u k prevzatiu moci niladov­­cami. Uvaznili prakticky kadddho stranickeho funkciondra. Z vazenia sa dostali ad po oslobodeni krajiny. Ldszlo K o v d c s MEDZldlLIZIE A JEHO OBYVATELIA 4. MEDVEDOV II. Aj v MedveSove prisne dodrdiavali zvyklosti viaddce sa k jednotliv^m v^znamnym dnom v roku. Tdto tradicia spestrova-

Next

/
Thumbnails
Contents