Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/4 - Marczell, Vojtech: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 4. Baloň II.

domu, aby sa

a

nimi nevyhodilo aj

šťastie. Počas sviatkov sa nesmelo prádlo

sušiť

na

šnúre,

pretože by hynuli zvieratá.

Den Štefana

a Jána sa už dnes oslavujú len ako meniny, ale kedysi nositeľov týchto mien zdravili peknými veršami, napr.: öromforrás támadt az én szívemben, nagy vidullást érzek ma a lelkemben,

Mert látom fénylik szt. István /János/ csillaga.

Nagy oromét hozott kedves nevenapja.

Kérem a jó Istent sokáig megtartsa,

ha meghal maga mellé juttassa.

Adjon Isten bort, búzát, békességet, holta után orok üdvösséget!

V srdci

mi

prýšti

radosť,

dnes v duši cítim potechu veľkú,

Pretože vidím, že sa trblieta hviezda sv. Štefana /Jána/

Veľkú radosť mi spôsobili jeho meniny.

Daj mu dobrý bože vína, žita, pokoja,

po smrti večného požehnania!

/doslovný preklad/

V Baloni sa používalo viacero zdravíc, napríklad pesničky Zengedezve, énekszóval... alebo

Szent

István érdeme...

Významným dňom v živote dediny bol i sviatok mlá<Jatiek.

V Baloni

pri tejto príležitosti pasovali mládencov. Zo zlatých prútov /zo žltých vŕbových prútov/ upleteným korbáčom pošibali dievčence i domácich, aby nemali žiadne vyrážky. Vchádzajúci mládenec švihol korbáčom ozdobeným stuhami, spleteným zo 7 prútov a povedal zdravicu: Nadišiel večer mlááatiek ..Pri švihaní korbáčom opakoval: So zdravím, požehnaním, viac dobra, menej zla, aby si nemal vyrážku na chrbte!

Koncoročným, silvestrovským zvykom bolo pečenie pagáčikov.

V Zemnom

do stredu pagáča strčili pero a týmto ho označili. Komu pagáčiky prihoreli, o tom si mysleli, že v nadchádzajúcom roku zomrie. Táto povera sa rozšírila aj y Baloni.

Uprostred silvestrovského bálu o polnoci sa hlasom zvonov lúčili so starým rokom a pozdravili nový. Po bále muži ešte nad ránom a deti dopoludnia pozdravovali Nový rok. Ženy nemohli chodiť, z domu mohli ísť jedine do kostola, aby, nebodaj nepri-