Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)
1982/4 - Marczell, Vojtech: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 4. Baloň II.
MEDZIČILIZIE A JEHO OBYVATELIA 4. BALON II. Mikuláš bol rovnako významným dňom adventného obdobia ako na povery bohatá Lucia. Dávnym zvykom bolo, že darčeky pre deti dali rodičia Mikulášom chodiacim z domu do domu, ktorí potom dobré deti obdarovali a zlé symbolicky potrestali korbáčom. Niektorí sa preobliekali za biskupa, iní za čerta. Biskup viedol čerta spravidla na reťazi, Lucie sa vždy obliekali do bieleho. Za Lucie sa mohli preobliecť len muži. Nesmeli sa rozprávať, všetko vykonávali v tichosti a nemo. V rukách mali metlu alebo štetku - niekedy oboje - a nimi vymetali všetky kúty, odstraňovali pavučiny. Pohľadili aj tváre domácich, aby na nich neboli vyrážky a boli vždy zdraví. Na Luciu bolo zakázané šiť a priasť. Ak niekde šili, tam sliepky neznášali vajíčka a pri pradení sa vlákno zamotalo. Pri večeri gazdiné nevstali od stola , aby mali mnoho kvočiek a aby pokojne sedeli na vajíčkach. Z tradícií, ktoré sa udržiavali na druhej strane Malého Dunaja sa dostala do Baloňa nasledovná zvyklosť: Na Luciu napísali na 13 lístkov ženské alebo mužské mená. Vybrali jedno pekné, zdravé Červené jabĺčko, z ktorého až do Vianoc každý deň kúsok zjedli. Posledný kúsok jabĺčka na Štedrý večer spolu s 13 lístkami zakrútili do onuce a na noc si ho dali pod hlavu. Kto v túto noc sníval o niekom z tých 13 mien, neskôr sa stal ich životným druhom. Na Luciu chodil po dedine i tzv. Slamený Turek, nízky, slamou koldokola vypchatý človek, ktorý sa podobal na obrazoch znázorneným tureckým pašom, preto ho aj volali Slamený Turek. Aj obyvatelia Baloňa poznali poveru, ktorá sa viazala k Luciinmu kreslu. Podľa jednej jjovery ak si niekto počas polnočnej omše stal na kreslo po 12 dní tajne zhotovovanom, zjavila sa mu tvár budúceho životného druha, alebo podľa druhej obmeny sa zjavila pred ním bosorka.
