Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/3 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 3. Baloň I.

Temer všetci obyvatelia vyznávali katolícku vieru a tak sa dodnes uchovala veľmi veľa ľudových zvyklostí a tradícií» Dnes sú už síce menej pobožní, ale najmä tí starší si z nich mnohé dodnes veľa pamätajú. Ochotne a s láskou o nich rozprávajú. Najmä o mladíckych pospepovaniach za večerov, kedy sa mládenci zišli na vršku konca dediny a popri mnohých žartoch a šibalstvách si spievali. Mnohí ešte i dnes poznajú takéto obľúbené melódie, ako napríklad:

Be van az én szűröm újjá kötve. Barna kislány ne kotorássz benneI Az egyikben acél, kuva, tapló. A másikban százforintos bankó.

Zviazané sú rukávy mojej haleny. Tmavovláska nekutri

sa v nej! V jednom oceľ, kremeň, trúd.

A v druhom stoforintová bankovka.

/doslovný preklad/

alebo

Elmennék én tehozzátok.

Jaj de szennyes a szobátok. Réz sarkantyúm mind fölszedi, Gyócsgatyámat beszennyezi.

Zašiel by som k vám.

Joj, ale máte špinavú izbu.

Moje medené ostrohy všetku naberú, Zašpinia moje gate.

/doslovný preklad/

Medzičilizské dediny ležiace blízko seba, ako napr. Radvaň a Balón, občas i súťažili v tom, ktorá vyvedie tej druhej väčšie šibalstvo. S úsmevom sa spomína, že kedysi pastušský kňaz, ktorý Radvaňčanov nemal veľmi v láske, sa na kazateľnici takto modlil:

Adj Uram esőt!

Patásnák sokat, Balonynak felit, Radványnak meg semmit!

Daj*Bože dažča! Pastuchám veľa,

Baloňu polovicu,

a Radvani nič

!

Práve tak obidve.dediny - Radvaň aj Baloň účinkovali v pastušskej pesničke, respektíve v jednej jej verzii:

Csilizközbe, Patason Macskát sütnek rostélon.

Radványiak ott lesik, Meg se sül, má megeszik. Onnan megyünk BaIonba A nagy lakodalomba.

V Medzičilizí,

v

Pastuchách

Mačky pečú na rošte. Radvaňčania tam striehnu,

Ani sa nedopečú, už ich aj zjedia . Odtiaľ pôjdeme do Baloňa

Na veľkú svadbu.

/doslovný preklad/