Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/3 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 3. Baloň I.

vodou, vyluhuje

sa

z neho celulóza /teda 50 % drevnej hmoty/, a tým 3tráca pôvodnú Štruktúru. Reštaurovanie je možné jedine vtedy, ak by sme vodu, ktorá ešte v dreve je, nahradili PE-glykolom a tým by sme čln udržali v súčasnom stave. K tomu však múzeum nemá k dispozícii prostriedky, teda zatiaľ odborní pracovníci Žitnoostrovského múzea môžu poslúžiť: len odborným opisom nálezu, čln v terajšom stave je vhodný výstavný exponát. Je to poľutovaniahodné, veá podľa našich znalosti tento nález je prvým dôkazom používania drevených Člnov na Hlina j i.

Spracoval: Kovács Lászlo

Poznámky:

1/ Herman

Ottó:

Kniha maďarského rybárstva I-II. Vydavateľstvo prírodovednej literatúry, Budapešť 1887 204 str.

2/ Szabó Kálmán: rybárska zbierka múzea v Kecskeméte, Správo

daj

národopisného múzea XXIX. roč. 159. str.

MEDZIČILIZIE A JEHO OBYVATELIA

3. BÁLO Ň I.

V kronike

dediny si možno prečítať tieto údaje: niekdajší majetok Rábskej župy - Balón - sa utvoril ešte začiatkom 13. storočia.

V liatine pochádzajúcej z roku 1252 sa spomína ako villa Bolon. Kráľ Ladislav Kún ju v roku 1284 daroval zvonárom rábskej cirkvi. V mene Ladislava V. posilnil Ján Hunyadi výsady Baloňčanov, takže nemuseli platiť dežmu ani iné dane, ale na revanš mali každý deň chodiť zvoniť do Rábu.

Takto

to šlo až do polovice 16<> storočia, kedy aj ročne platili rábskej cirkvi 100 forintov za vykúpenie od zvonárskych povinností. Od zvonenia sa definitívne oslobodili splatením 700 forintov v roku 1898.

V listinách

z rokov 1544 a 1565 obec figuruje už pod názvom Ba

lon a

je organickou súčasťou rábskBho hradu<> A od roku 1609 je jej vlastníkom kanonik custos. Podľa súpisu z roku 1727 bolo v dedine

21 poddaných a 3 želiarske rodiny. Od začiatku 19. storočia ju už