Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/1 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 1. Pastuchy

v chotári obce

Vpdok, teda Dodíky.

Pastuchy aj

dnes

ležia

v

Medzičilizí. Obec má cca 900 obyvateľov,

takmer úplne maďarskej národnosti a reformovaného vierovyznania. K Pastuchám patrí aj osada Milinovce. Jej obyvateľov tvoria hlavne potomkovia povojnových presídlencov z Moravy. Prvá písomnú zmienka o obci pochádza z roku 1270. V tom období bola majetkom mníšok žijúcich na Zajačom ostrove /dnes Margitin ostrov/. Pri súpise z roku 1944 ešte stálo bola súčasťou ich majetku. Neskôr ju vlastnili rôzne rodiny /Zichy,

Baltazzy/.

V

chotári Past

úch

3a odohrali menšie bitky v období protina

poleonakých

Vojen a v roku 1848, Na hone "tormáshátuljai" sú pochovaní padlí francúzski vojaci z roku 1809 a na hone “

faiskolai" sú pochovaní vojaci, ktorí padli v bojoch v roku 1349. Dnešný kostol bol postavený v roku 1794, starší kostol bol zničený v roku 1621. V chotári Pastúch možno nájsť stopy viacerých zaniknutých dedín. Medzi ne patrí napríklad Zelebeg, o ktorom máme písomné zmienky už v roku 1260, alebo obec Fur, ktorú ako Fyur spomína jedna listina z roku 1270. Tieto obce zanikli počas protitureokých vojen.

Obyvatelia Pastách boli predovšetkým poľnohospodári, menší a strední gazdovia, resp. želiari a čel’adníci, ktorí pracovali na poliach bohatších. Dali sa najímať na okopávanie, žatvu a iné sezónna poľnohospodárske práce. Tunajší ľud bol súdržný a veľmi usilovný. Tunajšie hospodárstvo uživilo aj chudobnejších, ktorí za jednu fúru muselo pracovať v letnom období dva dní.

Rok prežívali v duchu žitnoootrovských tradícií. Zima, jar, leto a jeseň, periodická zmena týchto ročných období vytvorila nespočetné množstvo rôznych ľudových zvyklostí. V súvislosti ao zimným slnovratom - dnešnými Vianocami - aa tu udomácnilo veľa takých zvykov, ktorá majú svojské miestne črty. Takou tunajšou zvyklosťou bolo, že pastieri si už týždeň pred Štedrým večerom zhotovili biče, praskaním ktorých už popoludní oznamovali, že začala obchôdzka. To znamenalo toľko, že vošli do každého domu, odkiaľ chodili hospodárske zvieratá na pašu. Všade pre nich napiekli koláčov, ba ponúkli aj pálenkou. Predtým však samozrejme zaspievali /Csórdapása

t

ovo

k,

midén

Betlehembe/ a

zavinšovali: Adjon

Isten bort, búzát, békességet, holtuk után erők üdvösséget I /Mech

vám

Boh

požehná vína, obilia, pokoja a po smrti večného požehnania!/ Na vianočnom stole nesmel cliýbať koláč, pretože sa tradovalo, Že o polnoci navštívia dom Jeho mŕtvi, ktorí si na ňom pochutnajú. Krmivo umiestnené pod stolom dali na vianočný deň hydine a statku, aby boli zvieratá vždy zdravé. Na štedrý

e