Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)
1982/2 - Pomichal, Richard: Chránené a ohrozené živočíchy Žitného ostrova
Možno konštatovať, že fauna stavovcov Žitného ostrova je vše obecne známa, na rozdiel od fauny bezstavovcov. štátna výskumná úloha, ktorú v priebehu 7. päťročnice riešia Slovenská akadémia vied a zoologické katedry Prírodovedeckej fakulty UK, ukladá viac - menej komplexný výskum a prieskum fauny Žitného ostrova. Preto mieru miestneho ohrozenia jednotlivých druhov, ich vytlačenie z pôvodných biotopov bude možné objektívne posúdiť a zhodnotiť až po skončení výskumov. Napriek tomu, už dnes môžeme názvy mnohých stavovcov i bezstavovcov zapísať do červenej knihy fauny žitného ostrova. Medzi ohrozené bezstavovcov patria rôzne sladkovodné hubky. Ich rozkonárené kolónie v tvare stromu nachádzame len v čistých vodách s vysokým obsahom kyslíka. Kedysi medzi naše všeobecne rozšírené druhy patrila hubka riečna /Ephydatia fluviatilis/. Miesta jej výskytu v dôsledku znečistenia vôd rôznymi chemickými látkami, eutrofizácie a rôznych antropogénnych vplyvov značne zredli. Jej sivobiele, alebo bledohnedé kolonie môžeme ešte v pomerne hojnom počte objaviť na jednotlivých úsekoch Klátovského ramena. Na rozšírenie sladkovodných hubiek poukazuje aj výskyt jednotlivých druhov hmyzu, napr. do radu sieťokrídlovcov /Neuroptera/ patriaca čeľaá hubkárkovitých /Sisyridae/, ktorých larvy sú bežnými parazitami na kolóniách hubiek. Larvy potočníkov /Trichoptera/, napr. niektoré druhy z radu Ceraclea si na stavbu svojich schránok využívajú materiál zo zaniknutých kolónií hubiek. Pijavica lekárska /Hirudo medicinalis/ má dĺžku 100-150 mm. Má premenlivé sfarbenie, niekedy je sfarbené hnedo až špinavožlto, inokedy je zelenkavá. Na chrbte má charakteristické žlté alebo pomarančové pásiky. Vyskytuje sa v dobre prehrievaných plytkých nádržiach s bahnitým ílovitým dnom, bohatých na vodné rastlinstvo, ale aj v rybníkoch, jazerách či riečnych ramenách. Pomerne často sa zamieňa s menšou /100 mm/ pijavicou veľkou /Haemopi8 sanguisuga/, vyskytujúcou sa na podobných biotopoch, avšak táto na rozdiel od pijavice lekárskej nie je dravá - necicia krv. Pijavica veľká má väčšinou jednofarebný, tmavohnedý, tmavosivý, alebo čierny chrbát. Podľa údajov z literatúry vieme, Že na začiatku uplynulého storočia v jedinej nemocnici vo Francúzsku použili ročne 500 tisíc pijavíc lekárskych. V tom období sa počty chytaných pijavíc v celej Európe pohybovali rádové v miliónoch. Obchod s pijavicami