Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/2 - Pomichal, Richard: Chránené a ohrozené živočíchy Žitného ostrova

Možno konštatovať, že fauna stavovcov Žitného ostrova je vše ­obecne známa, na rozdiel od fauny bezstavovcov. štátna výskumná úloha, ktorú v priebehu 7. päťročnice riešia Slovenská akadémia vied a zoologické katedry Prírodovedeckej fakulty UK, ukladá viac - menej komplexný výskum a prieskum fauny Žitného ostrova. Preto mieru miestneho ohrozenia jednotlivých druhov, ich vytlačenie z pô­vodných biotopov bude možné objektívne posúdiť a zhodnotiť až po skončení výskumov. Napriek tomu, už dnes môžeme názvy mnohých sta­vovcov i bezstavovcov zapísať do červenej knihy fauny žitného ostrova. Medzi ohrozené bezstavovcov patria rôzne sladkovodné hub­ky. Ich rozkonárené kolónie v tvare stromu nachádzame len v čis­tých vodách s vysokým obsahom kyslíka. Kedysi medzi naše všeobec­ne rozšírené druhy patrila hubka riečna /Ephydatia fluviatilis/. Miesta jej výskytu v dôsledku znečistenia vôd rôznymi chemickými látkami, eutrofizácie a rôznych antropogénnych vplyvov značne zredli. Jej sivobiele, alebo bledohnedé kolonie môžeme ešte v po­merne hojnom počte objaviť na jednotlivých úsekoch Klátovského ramena. Na rozšírenie sladkovodných hubiek poukazuje aj výskyt jednotlivých druhov hmyzu, napr. do radu sieťokrídlovcov /Neu­roptera/ patriaca čeľaá hubkárkovitých /Sisyridae/, ktorých lar­vy sú bežnými parazitami na kolóniách hubiek. Larvy potočníkov /Trichoptera/, napr. niektoré druhy z radu Ceraclea si na stav­bu svojich schránok využívajú materiál zo zaniknutých kolónií hubiek. Pijavica lekárska /Hirudo medicinalis/ má dĺžku 100-150 mm. Má premenlivé sfarbenie, niekedy je sfarbené hnedo až špinavo­­žlto, inokedy je zelenkavá. Na chrbte má charakteristické žlté alebo pomarančové pásiky. Vyskytuje sa v dobre prehrievaných plytkých nádržiach s bahnitým ílovitým dnom, bohatých na vodné rastlinstvo, ale aj v rybníkoch, jazerách či riečnych ramenách. Pomerne často sa zamieňa s menšou /100 mm/ pijavicou veľkou /Ha­­emopi8 sanguisuga/, vyskytujúcou sa na podobných biotopoch, avšak táto na rozdiel od pijavice lekárskej nie je dravá - necicia krv. Pijavica veľká má väčšinou jednofarebný, tmavohnedý, tmavosivý, alebo čierny chrbát. Podľa údajov z literatúry vieme, Že na začiatku uplynulého storočia v jedinej nemocnici vo Francúzsku použili ročne 500 tisíc pijavíc lekárskych. V tom období sa počty chytaných pijavíc v celej Európe pohybovali rádové v miliónoch. Obchod s pijavicami

Next

/
Thumbnails
Contents