Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/4 - Pomichal, Richárd: Chránené a ohrozené živočíchy Žitného ostrova

Saály pri Jene,

povodie

Rýna,

Belgicko, Holandsko, východné

a severo-východné Francúzsko,

Britské

ostrovy/ z čeľade

Helicidae, ktorý

na

Žitnom

ostrove

dosahuje juhovýchodnú

hranicu svojho rozšírenia. V jeho rozšírení hral pravdepodobne významnú úlohu transportačný faktor Dunaja, ktorý pri povodniach spolu s plaveninami dovliekol z Rakúska i niekoľko živých exemplárov tohto druhu. Bol objavený na viacerých miestach v pozostatkoch lužného lesa v inundačnom území v povodí Dunaja /Topoľovec, Kalinkovské mŕtve rameno, Hamuliakovský kanál, hamuliakovský les, Šuľany, Hrušov a pod./

Druh Helicogsis-Striata /rod Helicidae/ je omnoho náročnejší voči svojmu prostrediu a z toho vyplýva, že je oveľa zriedkavejší ako predchádzajúci druh0 Lokality jeho výskytu na Slovensku sa zhruba kryjú s hranicami výskytu černozemí a na nich tu a tam zachovaných stepných spoločenstvách. Dnes však jeho posledné refúgiá v povodí Dunaja predstavujú vyťažené štrkové a pieskové jamy. Najnovšie výskumy ho spomínajú ako obyvateľa najsuchších častí ochranných hrádzí /Baka - xerotermná lúka pri kanáli, Mliečany - štrkovisko, Čilistov -vnútorná strana ochrannej hrádze/. Pri Dunaji sa v blízkosti Žitného ostrova vyskytol v piesočnisku pri Čenkove. Podľa názoru významného českého malakozoológia Vo Ložeka jeho rozšírenie neohraničuje a neohrozuje len chemizácia poľnohospodárstva, ktorá pôvodné stepné rastlinné spoločenstvá /tam, kde sa zachovali/ mení na poloruderálne /rudelárne spoloč. - burinné/ rastlinné spoločenstvá, ale aj obmedzenie pasenia, ktoré zabezpečovalo pre tento druh výhodnú nízku vegetáciu.

V Československu sa až doteraz objavil len jediný doložený druh niekoľko milimetrov veľkej Vallonia_adela /čeľaä Vallonidae/. Tento exemplár bol objavený pri Gsb číkove /Ille - navrhované chránené územie/ /Ložek 1955/. Druhý jedinec, pravdepodobne zaraditeľný k tomuto druhu, bol nájdený pri Bake /štefek 1979/ avšak nepodarilo sa ho presne určiť. Hlavný areál rozšírenia tohto, pravdepodobne euroázijského druhu, je švábska a švajčiarska Jura, <3alej južné Nemecko a susedné Alpy. Roztrúsené bol objavený na jednotlivých lokalitách strednej Európy, áalej na Sibíri, na území za Kaspickým morom, v Tur-