Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)
1982/4 - Marczell, Vojtech: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 4. Baloň II.
Oslavou Turíc si chránili šťastie, dobrú úrodu, dhceli dosiahnuť materiálne bohatstvo. V dávnych časoch kolovalo medzi ľudom nespočetné množstvo povier, príbehov o bosorkách, povier o ohnivých mužoch a pod. Podľa jedného 86 ročného obyvateľa bolo Medzičilizie zemou bosoriek. Raz istý Július Varga, idúc z Komárna, prechádzal okolo polnoci pri kľúčoveckom cintoríne. Z cintorína vyšiel oproti nemu kôň, ktorého sa jeho kone zľakli. Koňa to však príliš nezaujímalo, dobehol ich a položil si hlavu na sedadlo vedľa kočiša. Prešli asi 200 metrov, keá sa kôň otočil a náhle zmizol. Potom už kočiš počul len tento hlas: Máš šťastie, že 3Í mi neublížil, že si sa ma nedotkol! Proti bosorkám sa bolo treba brániť. Mládenec, ako si nedal na podoävu svojej čižmy madarskú oceľ, bosorky ho určite pobosorovali. Madarskú oceľ vyrábali miestni kováči. Poznali aj spôsoby ľudového liečenia. Ak napríklad stvrdlo vemeno kravy, liečili ho kameňom, ktorý vznikol na mieste, kam V • udrel blesk. Tento kamen bol pekný lesklý a hladký, akoby ho boli hladili» Po udretí blesku sa na 7 rokov vynorí zo zeme. Chorú časť tela - aj spomínané vemeno - bolo ním treba pošúchať. Bol to vraj zaručený prostriedok. Ranu ošetrovali rozqhodníkom, na otlaky a pľuzgiere dávali kravský tmia. Ak ochorelo dojča, pohľadali zrelú tekvicu. Povarili ju spolu s kvetmi odtrhnutými z 9 hrobov a zeminou tajne donesenou spod 9 prahov. V takto získanej tekutine okúpali choré dieťa. Podľa ich rozprávania bola takáto liečba vždy úspešná. Popri ťažkej, od skorého rána do neskorého večera trvajúcej práci, našiel sa čas aj na žarty. Často sa takto utešovali: Ak nie sú zemiaky, zajeme si trochu nádeje, ak z nej ešte máme. Samotné zemiaky, i ke<5 ich je mnoho, dávajú málo síl, pretože podľa porekadla - Kto v zime zjedol 9 vriec zemiakov., na jar nevládze uniesť desiaty. Vojtech Karczell
