Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)

1981/1 - Marczell, Vojtech: O našich ľudových zvyklostiach

riadku. Nočný strážca a pastier tvorili neoddeliteľhú súčasť dediny.

. Značná časť ľudových zvyklostí sa viazala ku kalendárnemu roku. Ku sviatkom, cirkevnému roku sa viazali tie obrady, ktoré vymedzovali a určovali každodenný poriadok a.tieto obrady, zvyklosti ohraničovali celý rok.

Nový rok sa v ľudových tradíciách vždy začínal zimou, vianočnými sviatkami. V tom období boli zabíjačky, svadby, v tomto ročnom období si pripravoval gazda svoje nástroje a náradie na jarné práce na poli. Kedysi aj vypletanie košov sa považovalo za príjemné využívanie času. Celý rad zvyklostí spestroval zimné mesiace a zimné zvyklosti a sviatky okrem svojho odpočinkového

charakteru,

mali aj magický ráz. Zvyklosti s magickými cieľtai sa snažili pozitívne ovplyvniť budúcnosť rodiny, zdravie dotytka a jeho rozmnožovanie, úrodu zeme.

Svet zvyklostí vianočných sviatkov ml a aj aá veľmi bohatú škálu. Začínali sa už tradíciou dňa Lucie, magickými činmi a do biela oblečených a štastie prinášajúcich Lucií. Vpredvečer Ondreja, Barbory ale aj Kataríny a počas týchto nocí prebiehalo čarovanie o lás-ke. Skutočnú príchuť a náladu sviatkom dávalo chodenie s betlehemom. Okrem toho medzi dvoma vianočnými dňami, ako to hovorievali na Žitnom ostrove, pekným zvykom boli blahoželanie na Štefana a Jána a na deň drobných svätých palicovanie a korbáčovanie. Tieto obrady mali magické zameranie, napr. korbáčovaním vyháňali choroby a rôzne nádory z ľudského tela.

Celý rad šantivých fašiangových hier patril do okruhu zimných sviatkov, ale už predznamenal jarné prebúdzanie. Tieto zvyklosti, v čiastočne pozmenenej forme žijú ešte aj dnes, predovšetkým v niekoľkých obciach na Hornom žitnom ostrove. Fašiangové sprievody v Mliečne majú už stáročnú tradíciu.

Jar je obdobím, kedy sa prebúdza príroda, je to obdobie jej znovu-zrodenia. Zimné zvyklosti, obzvlášť Fašiangy už dávajú tušiť príchod jari. Na žitnom ostrove túto tradíciu nasledovalo chodenie na Juraja, povery viažúce sa na sv.Juraja, šibačky na Veľkú noc, májové sviatky, stavanie májov, ale najma

Turíce.

Turíce boli ozajstným sviatkom jari nášho ľudu. Ľudové piesne, rozprávky spomínajú červený deň Turícov, symbolický turíčny kvet - ružu. Najstaršia spomienka na túto žitnoostrovskú tradíciu hovorí o voľbe turíčneho kráľa a kráľovnej. Do biela oblečené dievčiny niesli bábku oblečenú do kráľovských šiat a spievajúc chodili z domu do domu. Občas vyzdvihli bábku do výšky a pritom zakričali: aby do takej výšky narástol vám ľan!