Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)
1981/3 - Pomichal, Richard: Protipovodňová ochrana na Žitnom ostrove v 15-19. storočí
Protipovodňová ochrana na litnoni ostrove v 15.-19. storočí Obyvateľstvo Žitného ostrova často muselo zápasiť s povodňami, prietržmi Dunaja, so zlými úrodami, miliardami komárov. Neskrotným, rozlievajúcim sa vodám "Starého Dunaja" len miestami odolávali obyvateľmi stavané hrádze. Rieka trhala i budovala svoje brehy. Piesok, kal i hrubšie sedimenty usadzujúce sa pri záplavách miestami vytvárali súvislé, veľké ostrovy. Najmarkantnešie zmery v obraze krajiny zaznamenali veľké povodne a prietržie brehov. Zmenám koryta a brehovej čiary rieky podľahlo niekoľko žitnoostrovských osád a dedín. Napr. "zemianska osada" Kortvélyes /Hrušov/ v čase panovania Anjouovcov bolo kvitnúcou dedinou, ktorú po roku 1471 zničil Dunaj. V spisoch zo 14. storočia často sa spomína osada "Gorg teg", ktorý sa rozprestieral v blízkosti dediny DobrohoŠť. Túto osadu bez stopy zničili povodne Dunaja. Za obeť záplav padla i časť stredovekej Dobrohošti. Podobný osud stihol i dolnú časť osady Vajka, ktorú rieka zničila i so starou románskou kaplnkou. Stredoveké spisy svedčia o tom, že najväčší® nebezpečenstvo pre miestnych obyvateľov znamenali ľadové povodne, ktoré zapríčinili najviac katastrof. Gy. Földes vo svojej práci "Felső-Csallóköz árvízvédekezésének története" /Dejiny protipovodňovej ochrany Horného Žitného ostrova/ z roku 1Ô96 spomína, že hrádze v stredoveku neboli stavané jednotne "čo sa týka výšky a mocnosti" lebo obyvateľstvo sa bránilo len proti lokálnym ľadovým povodniam. Vtedy vysoké letné vody mohli sa ešte voľne a rovnomerne rozlievať na rozsiahlom niekoľko km širokom inundačnom území rieky, napĺňať močiare a slepé ramená. K tejto nejednotnej stavbe hrádzí pravdepodobne prispievalo i to, že v čase Árpádovcov a Anjouovcov chýbali nariadenia centrálnej moci o protipovodňovej ochrane Žitného ostrova. Kedy začalo obyvateľstvo stavať súvislé hrádze neviere. Veľmi dôležitým dokumentom je včak príkaz kráľa Žigmunda z roku 1426, ktorý vydal na žiadosť
