Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)

1981/1 - Pomichal, Richard: Zmeny v biocenózach Žitného ostrova

kladá poľnohospodárske kultúry. Chtiac - nechtiac napomáhal ku vzniku .ruderálnych /burinných/ spoločenstiev, rozšíreniu xerotermnej /sucho a teplomilnej/ vegetácie, ktoré by ináč pod vplyvom rozmáhajúceho sa lesa zanikli. Paralelne s činnosťou človeka nastupujú ’’moderné'' flor

istické elementy,

ktoré určujú ráz kultúrnej stepy.

Podľa

výskumníkov kvartéru vývoj

prírodného obrazu Karpatskej kotliny relatívne sa ustálilo okolo roku 800 pred n.l. V dôsledku rozmáhajúcich sa agrokultúr tento obraz sa vo zvýšenom tempe menil a mení sa dodneso Z fauny Strednej Európy predovšetkým vymizli veľké bylinožravce /los, bizon,

pratur/. Enormne sa znížil i počet dravcov, človek s rozširovaním svojho životného priestoru neustále ohrozuje ňalšie a ňalšie biotopy živočíšstva. I na Žitnom ostrove sme stále svedkami tohto procesu. Veľké zásahy do vodného systému DUnaja /započaté

už

v XVIII.str./ postupne zlikvidovali rozsiahlu sieť bočných ramien a prastarý svet močarísk. Mapy Žitného ostrova z minulého storočia svedčia o prítomnosti rozsiahlych lesov. Na každoročne zaplavovaných pôdach inundačného územia Dunaja vznikli lužné lesy zložené z vŕb a domácich druhov topoľov.

V posledných

desaťročiach druhová skladba týchto lesov sa značne zmenila. Moderné lesné hospodárenie vytlačilo menej produktívne domáce druhy. Vysadili sem produktívnejšie šľachtené topole. Staré, pôvodné porasty topoľov sú zachované len vzácne /ostrov Veľký Lél, pri šuľanoch a i./. Bútlavé vŕby boli vyhľadávaním hniezdiskom viacerých vtáčích druhov. Niekoľko hektárové plochy vrbín sú čoraz zriedkavejšie; takto ubudli i vhodné biotopy pre hniezdenie dudka, rôznych sov a pre iných členov žitnoostrovskej avifauny. Ďalej od toku, kde spodná voda bola hlbšia, pôvodné boli dubovo - brestovo - jaseňové lesy. Väčšie celky relatívne neporušených porastov duba letného sú už vzácnosťou. Zo storočných velikánov zostalo len niekoľko exemplárov na dunajských ostrovoch, v gabčíkovskom parku, v intraviláne dedín /Holice,

Lehnice/.

Na podmáčaných miestach, kde pôdy celý rok pokrývala stagnujúca, na kyslík chudobná voda, rástli jelšovo - Jeseňové

spoločenstvá.

Posledným zvyškom takýchto lesov na Podunajskej nížine je ŠPR Júrsky šúr

pri Bratislave. Vykácením

lesov,

zmenou ich prirodzenej skladby zmenila sa aj fauna. Markantné zmeny vyvolala aj meliorácia pôd.

Pred verejnosťou je málo známe, že v minulom storočí obyvateľom našich lužných biotopov bol i bobr

euróbsky

/Castor fiber/. 0 tom svedčí i pôvodný maáarský názov obce Vydrány

- "Hodos* /hód=bobr/.

V stredoeurópskom

meradle je na ústupe populácia vydier /Lutra lutra/. Posledná overená správa o jej výskyte je z roku 1968 z okolia Gabčíko-