Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (4. évfolyam, 1980)
1980/3 - Danterová-Tóthová, Izabela: Rastliny v ľudovom liečení
né veľa liečebných úkonov, ktoré mali empirický pôvod, nachádzali aa často pri liečbe jednotlivých chorôb aj liečebné praktiky magického pôvodu. Napriek tomu, že ľudová kultúra na Žitnom oetrove má silný měš ťanský charakter, v priebehu mojich terénnych výskumov - kedy som skúmala tradičné ľudové liečenie - som našla pomerne cenný materiál. V tejto mojej práci uvádzam poznatky a poverové predstavy, vzťahujúce sa na liečenie ľudských chorôb, pochádzajúce z dediny Hŕoboňovo. Hŕoboňovo je jedno z najstarších osídlení na Žitnom ostrove. 0 existencii dediny máme písomné zprávy už z 13. storočia. Pôvodne mala obec tri časti /Alistál, Felistál, Tônye/, ktoré ešte aj dnes sú rozlišovateľné. Podľa posledného sčítania ľudu počet obyvateľov obce bol 2050. Vo veľkej väčšine ľudových liečebných praktík hrali dôležitú úlohu rastliny, použitie ktorých mohlo mať magický pôvod, alebo sa uskutočnilo na základe pozorovania a ľudskej skúsenosti. Na ich časté používanie malo veľký vplyv aj rozšírenie a spoznanie rôznych príručiek, zaoberajúcich sa liečivými rastlinami. Rastliny, používané v ľudových liečebných úkonoch boli väčšinou liečivé,v niektorých liečebných procesoch mohli vplývať neutrálne, a zase v ďalších ako jedovaté. V tomto poslednom prípade ich "liečivá sila" sa vzťahuje na magický povôd liečebných praktík. Používanie jednotlivých raetlín a ich častí /listy, kvety, úroda, korene/ môže sa prejaviť rôznym spôsobom. V prospech uzdravenia sa niekedy chorý musel skonzumovať určité časti vybratej rastliny, alebo piť jej odvar, inokedy však boli rastliny určené na vonkajšie používanie. Na otvorenú ranu, aby sa zahojila prikladali rozdrvené listy bazy čiernej /Sambucus nigra L./. Ten istý materiál používali na liečenie hnisavých rán. Odvar spomenutej rastliny je veľmi účinný aj proti kašľu. Človek, ktorý prechladol a mal silnú nádchu, musel piť čaj z bazy čiernej, lipových /Tilia cordata Milí./ a agátových kvetov /Robina pseudoacacia L./. Radili ďalej, že kto má silnú nádchu, nech vonia čerstvo postŕhaný chren dedinský./Amoracia rusticana G.N. et Sch./. Proti prechladnutiu pili odvar šalvie lekárskej /Šalvia offionalis L./ v mlieku s cukrom. Na bolenie hrdla je na jlepší čaj zemežlče menšieho /Centaureium minus L./ a maty piepornej /Mentha piperita L./ Proti kašľu pili odvar cibule kuchynskej /Allium cepa L./, ďalej čaj z agátových kvetov, bazy čiernej a
