Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (4. évfolyam, 1980)

1980/2 - Poliak, Marian: Čalovo a jeho prírodné okolie

lovo smerom ku Komárnu. Tuná práve na týchto miernych vyvýšeninách sa rozprestiera čalovecký les, ktorý predstavuje lesný komplex na juhozápadnom o­­kraji intravilánu mesta. Je jedným zo zvyškov lužného brestovo-ja­­seňového lesa /Ulmeto-Praxinetum/ s pôvodnou vegetačnou skladbou. Celkový charakter vegetácií udáva jaseŕí štíhly /Fraxinus excel­­sior/ s brestom hrabolistým /Ulmus carpinifolia/ a dubom letným /Quercu3 robur/. Veľmi výrazne je vyvinutá krovinná vrstva, v kto­rej okrem prevládajúcich druhov jaseň Štíhly a rešetliak prečisťu­­júci /Rhamnus cathartica/ sú zastúpené druhy ako svíb krvavý /Cor­­nu3 sanquinea/, bršlen európsky /Euonymua europaea/, javor poľný /babyka/ /Acer campestre/, baza čierna /Smabucus nigra/, brest hrabolistý /Ulmus carpinifolia/ a ojedinelo kalina obyčajná /Vi­­burnum opulus/ a vtáčí zob /Ligustum vulgare/. V bylinnej vrstve prevláda konvalinka voňavá /Convallaria majalis/, mrvica lesná /Brachypodium silvaticum/. Z ostatných druhov sú tu zastúpené kokorík mnohokvetý /Polygonatum multiflorum/, kuklík mestský /Geum urbanum/, lipkavec obyčajný /Galium apari­­nae/ a iné. Čalovecký les vzhľadom na okolitú otvorenú poľnohospodársku krajinu má veľký význam nielen vodohospodársky, klimatický a pô­­doochranný, ale aj biologický a estetický a preto jeho zachovanie a ochrany je dôležitá. V tejto súvislosti sa musia vylúčiť všetky zásahy, ktoré by smerovali k jeho znehodnoteniu. Veľmi vhodné prostredie a prírodnú kulisu tvorí čalovecký les aj novovybudovanému termálnemu kúpalisku a zdravotníckemu stredisku. Okrem toho na západnom okraji intravilánu Čalova a na okraji Čaloveckého lesa sa nachádza jeden z najstarších dubov letných /Quercus robur/. Jeho obvod v prsnej výške meria 4,2 metra a jeho výška je asi 20 m. Je jedným z mála starých stromov, zacho­valých v okrese, čalovecké lesné spoločenstvo sa vyskytuje na mieste, kde je podzemná spodná voda dosť nízko, pravidla okolo 2 m. Pôda je tu rendzinoidná miestami i 31aná. Na severnom okraji intravilánu mesta 3toja za povšimnutie dve miesta. Predovšetkým je to veľké štrkovisko ako ukážka mo­derného narúšania rázu krajiny a o kus 3alej zaujímavý zvyšok mŕtveho ramena. Vodná hľadina je tu z časti pokrytá zárastami trate obyčaj­nej /Phragmites communis/, pálky širokolistej /Typha latifolia/,

Next

/
Thumbnails
Contents