Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (4. évfolyam, 1980)
1980/1 - Magula, Anton: Vodné mlynárstvo na Žitnom ostrove
Lodný mlyn bol upevnený buč z oboch brehov, alebo z jedného a niekedy bol zakotvený o dno rieky«. Kolesá lodných mlynov sú charakteristické tým, že ich prevládajúcim rozmerom je Šírka, takže geometricky tvoria valec. Najstaršie kolesá boli celodrevené. Na hriadeli dlhom 6-10 m boli 3-4 vence. Na obvode vencov boli priečne upevnené dosky, bývalo ich spravidla 20 /HANUŽIN/» Lodné mlyny mali viaceré výhod o Neboli statické a dali sa ľahko presúvať a takto vhodne využívať silu riečneho prúdu. V období keá mlynu hrozilo nebezpečenstvo A’ady, vysoké vody/, dal sa mlyn vytiahnuť na breh a rozobrať. Najviaa lodných mlynov na Žitnom ostrove bolo v 2. polovici 19. storočia. Napríklad na mape z roku 1878 zobrazujúcej východnú Časť Bratislavy a priľahlú oblasť Ostrova, je na Dunaji zakreslených celkove 33 lodných mlynov - 12 na petržalskej strane oproti dnešnému prístavu a 21 na zákrute Dunaja Vlčieho hrdla» Z neskoršieho obdobia sa pozrieme na Administratívnu a poľnohospodársku mapu komárňanskej župy z r» 1905» Udáva nám 3 lodné mlyny na ramene Dunaja pri Kľúčovci, 2 lodné mlyny pri Čičove, 5 pri KliŽ8kej Nemej, 3 pri Kosihách, 3 v oblasti Zlatnej na Ostrove, 2 pri Novej Stráži a v samotnom Komárne 6 lodných mlynov. Okrem nich je na Váho-Dunaji nad Kolárovom zaznačených 6 lodných mlynov» Mlynárstvo v tomto období charakterizuje TAKÁTS /1907/ nasledovne: "Ani nie pred storočím, medzi Bratislavou a Komárnom, podľa úradných hlásení pracovalo nespočetné množstvo lodných mlynov» Dokonca dosť obmedzovali lodnú dopravu. Dnes je možné vidieť na Dunaji jeden-dva mlyny, ktoré ani nemajú veľa práce". Lodné mlyny prekážali vodnej doprave a keČ sa nejaký mlyn odtrhol, znamenal pre lode veľké nebezpečenstvo. Preto boli od 18» sto na vodných cestách zakázané. Presťahovali ich na breh, či ku brehu a prestavali ich» Mlynice postavili čiastočne na brehu, čiastočne na drevených koloch, zatlčených do dna rieky» Vodné koleso veľkého priemeru bolo ponorené do riečneho prúdu» Kolové mlyny vývinové vznikali z lodných mlynov, no je možné, že niekdajšie pobrežné mlyny sa im veľmo podobali, i keá ich celá budova stála na brehu, kolesá však boli pon-orené do prúdu rieky či potoka» Z našich údajov vyplýva, že proces prestavby lodných mlynov na kolové v našej oblasti prebiehal na konci 19. a na začiatku 20 st» S touto prestavbou, ktorá prebehla na Malom Dunaji a na KLátovskom ramene, súviseli určité konštrukčné zmeny» Kečže kolové ml y -
