Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (3. évfolyam, 1979)

1979/4 - Tóthová, Izabella: Textilné zbierky múzea

Pracovníci múzea by radi privítali väčšiu aktivitu osvetových pracovníkov na dedinách, väčší záujem o výstavnú činnosť našej in­štitúcie. Zdá sa, že táto spolupráca by bola osožná nielen pre mú­zeum, ale aj pre kultúrne doayr lebo s výstavnými akciami by sme Šalej rozvíjali estetické a výtvarné vedomosti návštevníkov. Nagyová Kornéli* TEXTILNÉ ZBIERKY MÚZEA Viac ako jednu štvrtinu národopisných zbierok nášho múzea tvo­rí textilný materiál. Žiaľ, ani polovica tejto zbierky nepochádza z územia žitného ostrova, presnejšie z okresu Dunajská Streda. Vy­svetlenie tohto javu možno nájsť v organizačnom poriadku nášho mú­zea. Roku 1965 Západoslovenské múzeum v Trnave, na základe uznese­nia Okresného národného výboru v Dunajskej Strede, zapojilo aj žitnoostrovské múzeum do siete múzeí na Slovensku, a za jeho zber­nú oblasť určilo nielen Žitný ostrov, ale aj územia, obývané maďar­ským etnikom na dolnom toku Dunaja, Váhu a Nitry. Takto bol možný zber ľudového odevu a textílií v Martociach, lži a v Kamenine, šta­tút z roku 1965 stratil svoju platnosť v roku 1977, kedy sa zberná oblasť múzea obmedzil na okres Dunajská Streda. Na základe špecia­lizácie múzeí Západoslovenského kraja /Tekovské múzeum v Leviciach, Okresné vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch a v Galante, Podunajské múzeum v Komárne, Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Stredrf/ z ná­rodopisného hľadiska je nám umožnené uskutočnenie výskumov na úze­mí všetkých piatich okresov. 0 ľudovom odeve na Žitnom ostrove je všeobecne známe, že má měšťanský charakter, a dnes iba málokde nájdeme jeho niektoré tra­dičné prvky. Na rýchly rozvoj tohto územia mal veľký vplyv v mi­nulom storočí návrh Spoločnosti dunajskej parnej plavby /DunagOzha­­józási Társaság/, podľa ktorého v 60-tých rokoch 19. storočia Malý Dunaj vyhlásili za nesplavný a v 3alšom období sa plavba uskutočni­

Next

/
Thumbnails
Contents