Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (3. évfolyam, 1979)

1979/3 - Kovács, Ladislav: Pamiatky cechov

me stanovy viacerých cechov utvorených v žitno©3trovských mestách a z ich nariadení "artikúl" možno úplne opísať systém činnosti prie­merného cechu. Najvšeobecnejším cieľom cechov bolo zabezpečiť pocti­vé živobytie majstrom žijúcim z výroby v okruhu ich priemyselnej čin­nosti. Snažili sa tiež o to, aby monopolizovali týždenné trhy v u­­sadlosti a tak vylúčili konkurenčný boj. Predpisovali odbornú prácu, prenášali tajomstvá remeselnej výroby. Členmi cechov boli majstri a tovariši, ktorých počet bol pevne stanovený. Učňa najímal majster ako dodať až dvanásťročného učňovská doba trvala tri až O3em rokov. Po vyučení dostal tovariš alebo pomocník výučný list. Na našej výsta­ve možno uvidieť výučný lÍ3t vydaný v roku 1869 po trojročnej učňov­skej dobe čižmárskym cechom v Šamoríne. Ked sa tovariš chcel stať majstrom, čo bolo tiež spojené s možnosťou otvorenia vlastnej diel­ne, musel splniť dve podmienky. Vydať sa na vandrovku a svoje vedomosti rozšíriť o skúsenosti nado­budnuté u majstrov v iných cechoch a po návrate v prítomnosti maj­strov cechu vytvoriť "majstrovské dielo*, teda zhotoviť výrobok, kto­rý je produktom jeho remesla. Cechové majstrovské práce sú najkrajší­mi a najdekoratívnešími cechovými pamiatkami. V našom múzeu sa ich nachádza viac, niekoľko čižmárskych majstrovských prác z rôznych ob­dobí a jedna pekná kolesárska práca. Nový majster musel po zhotovení majstrovskej práce usporiadať "majstrovský obed" a zložiť do cechovej truhlice predom stanovenú sumu. V živote cechov hrala vyzdobená cecho­vá truhlica mimoriadne dôležitú úlohu. Bola symbolom materiálnej a mo­rálnej spolupatričnosti cechu a preto pri nakladaní s ňou sa jej pre­javovala patričná úcta. Každá významnejšia udalosť v živote cechu sa

Next

/
Thumbnails
Contents