Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (3. évfolyam, 1979)
1979/1 - Bódis, František: O pamätnej izbe revolučných tradícií v Mliečne
O PAMÄTNEJ IZBE REVOLUČNÝCH TRADÍCIÍ V MLIEČNE Napriek tomu, že pamätná izba je umiestnená v škole /i materiály v nej vystavené zhromaždil sám jej riaditeľ/, a tým sa stala pamätnou izbou školy, predstavuje nám dejiny revolučného robotníckeho hnutia celej obce, jej historické a národopisné dedičstvo. Pamätnú izbu odovzdal do užívania 16.júna 1976 tajomník 07 KSS v Dunajskej Strede Štefan Nyári, pričom povedal: "Chceme postaviť večný pamätník všetkým tým, ktorých mená a postoje musia utkvieť v pamäti školskej mládeže, ale i dospelých občanov obce, ktorých pamiatku treba naďalej ochraňovať. Ich odvaha, vytrvalosť, ľudské presvedčenie nám slúžia ako vzor." Historické tablo spomína na tých, ktorí sa dobrovoľne postavili pod Kossuthovu zástavu: Gabriel Csiba, Michal Forgó, František Horváth, Ladislav Kertész, František Matheidesz, Anton Sághy, Pavol Sághy, Vendelín Sághy, Juraj Szakáll, Žigmund Szarka, Juraj Toth a strážmajster Anton Laube. S dojatím spomíname aj mená tých, ktorí našli svoju smrť v chotári obce pri čárde "Pipagyújtó" 12.mája 1849* Jozef Mézes, František Pauman a Jozef Pogrányi obetovali svoje životy v plnom kvete mladosti na oltár revolúcie. Dejiny obce v XX. storočí sa odohrávajú v znamení robotníckeho hnutia. Spomenieme obyvateľa zajateckého tábora v Krásnojarsku Jána Cechmeistera, ktorý opäť berie do ruky zbraň na výzvu VOSR, avšak teraz už proti utláčateľom ruského národa. Tak sa stal Ján Cechmeister vojakom Červenej armády. Jedným z nasvetlejších miest novodobých dejín je prvá diktatúra proletariátu v Maáarsku, Maďarská republika rád. František Molnár, dobrovoľník bývalého bratislavského 13. červeného pešieho pluku umiestneného v Mosonmagyaróvári, Michal Galambos a povstalec Štefan Csiba obyvateľ Mliečna. Spomíname na Štefana Nagya, člena direktória v Gydri. S pýchou vyslovujeme mená priekopníkov Vojtecha Dénesa, Michala Botlu a Vendelína Nagya, ktorí v roku 1923 založili v obci KSČ, vyhlásili boj za nové životné formy. V roku 1930 vyhrali v obec - ných voľbách komunisti. V zastupiteľskom orgáne sa dostalo miesta 9. komunistickým poslancom, ktorí v revolučných bojoch 30-tych rokov poskytli materiálnu i morálnu podporu chudobným obce. Motto áalšieho tabla hovorí: "Vypočúvali a mučili nás tak, že
