Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (2. évfolyam, 1978)
1978/1 - Nagyová M., Kornélia: O ľudovej architektúre Žitného ostrova
dvorná Časť je stavaná k juhu» Na Žitnom ostrove bol najrozšírenejší typ trojbunkového rodinného domu, ktorý pozostával z obytnej Časti, pitvora a komory. Jedno asimetričká okno izby sa otváralo na ulicu, druhé okno na dvor<> Podlažie izby sprvoti bola utlačená zem, neskôr lodná podlahovina. Pitvor bez okna bol stavaný, svetlo sa doň dostalo len cez otvorené dvere. Zo začiatku sa používalo v kuchyniotvorené ohnisko neskôr pec, ktorú potom vystriedala plechová pec, z ktorej sa cez komín ohrievala aj izba, ^reťou bunkou týchto domov bola komora,čiže skladiště pre rôzne náradia, potravu, obilniny atá. Vchod do nej bol z pitvora, osvetlenie dostalo cez okienko, ktoré hľadelo do dvora. Okrem týchto stavenísk nachádza sa tu aj rodinný dom rozšírený o tzv0 zadnú izbu, stavaná medzi pitvorom a komorou. Hospodárske budovy tak nevyhnutné pre život sedliakov sa stavali hneá za rodinnými domkami, ale boli stavané aj zvlášť. Rodinné domy boli zakryté sedlovou strechou. Táto strecha má dve strany a na ulicu hľadí čelná stena, ktorá inšpirovala na ozdobenie s rozmanitou ľudovou ornamentikou. Sedliacka architektúra vždy sledovala jediný cieľ - spĺňať svoju funkciu pri žití, berúc ohľad na prírodné podmienky, a hospodársku situáciu. Preto je nemiestny ten názor, že sedliacke domky boli stavané v zjednodušenej forme toho ktorého slohu. Sedliacka architektúra vždy prebrala niečo zo slohu toho ktorého historického obdobia, ale nikdy nemenila základné rysy stavebníctva, na fuhkčnom rozdelení jednotlivých častí domov. Podľa ozdobenia priečelia domov možno ich regionálne roztriediť. Z estetického hľadiska veľký význam majú vetracie otvory na priečelí domov. Najrozšírenejšie formy týchto otvorov na Žitnom ostrove sú geometrické tvary - kruh, štvorec, tehla a ich variácie z tých voľnejších mfctívov najviac sú zaužívané tvary polmesiaca, srdca, štvorlístka atd. Priečelie dvora veľmi spestrili klenby a pavlače. Vnútorné zariadenie žitnoostrovského sedliackeho domu prešlo viacerými vývojmi. Najzaužívanejšími nábytkami od 19. storočia dodnes sú skrine, postele, stoly, lavičky, tulipánová truhla, stoličky a šublot. . Na týchto zariadeniach časom sa začali prejavovať znaky meštiactva, čo možno vysvetliť s rozvojom väčších miest. Záverom chcem zdôrazniť, že tieto sedliacke staveniská sú vybudované s prirodzenou logikou sedliactva , s odbornosťou, ktoré spĺňajú všetky funkcie, vyplývajúce z prírodnýntí a životných okolností a nesú v sebe
