Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (1. évfolyam, 1977)

1977/2 - Mag, Július: Poznať minulosť, vážiť si prítomnosť

praca a zivot cloveka.

V jeho portretnej tvorbe sa objavuju pdobizne llidi z dedinsk^ho, vidieckeho prostredia. Zaner sa stal tie? jednym z inspiracnych zdrojov umelca. Na Janrovych obrazoch Jozefa Vrtiaka sa stretavame s typmi dedinskych Ibdi, ich pracou , radostbu, smutkom, ka2dodennym zivotom. Krajinomalba ako specificky maliarsky zaner je naJastejsim nametom umelcov a to asi aj preto, lebo v krajinach zobrazuje autor nielen svoj vytvarny nazor, ale aj citovy vzt’ah k zobrazenej krajine. Jozef Vrtiak v jeho plenerovych krajinomalb^ch zobrazuje horske prostredie, naplni ich s ci tom s Idskou k prirode.

Na pocest’ 32. vyrocia oslobodenia nasej vlasti sovietskou armadou sa uskutocni v na§om muzeu vystava akad. maliara Emil a PauloviJa. Tematicka skala tvorby Emil a Paulovica je tiez vellni rozsiahla. Zahrnuje viacfiguralne kompozicie s vysoko angazovanou tematikou, 2anrov6 vyjavy, portretnu tvorbu umelca, ale aj krajinomalby a kvetinov6 zatisia.

T6to siroka pal eta jeho umeleckeho vyjadrenia dava Emilovi Paulovicovi moznost’ zobrazit’ vsetko to, co uprimne cfti, vsetko to, co ho zaujima v nasom sucasnom zivote.

Spolocnym menovatel’om vystavujucich umelcov je to, ze patria tym umelcom, ktori tvoria realisticky a vyuHvaju vsetky vymozenosti realistickeho vytvarn^ho prejavu.

Sme presvedceni, ze tieto vystavy budu zaujimavymi zazitkami pre naSich navStevnikov a aj nadblej budu navstevovat’v takom velkom pocte nase muzeum, aby aj s tym podporovali tvorivu pracu umelcov a rozvoj socialistickeho kulturneho zivota.

KornSlia N agyov a

POZNAT MINULOST,

VAZIT SI PRITOMNOST

Sme radi, ze v nasom okrese sa coraz viac ibdi zapaja do objavovania a zachovania kulturnych revolucnych pamiatok nasho kraja. Popri ucteni revolucnych tradicii robotnickeho hnutia dolezitou ulohou pre nas vsetkych je aj zachovanie architektonickych pamiatok, niekdbjsie pracovne naradia, atcf. Len tak sa nam vykresli minulost’nasicn predkov, ich tbzky, utlacany zivot. Takticz mozeme takto si vytvorit’obraz revolucnej finnosti tych, ktori sa neuspokojili so svojim tbzkym osudom a nestitili sa obetovat’ pre krajsiu buducnost’.

Tomuto cielb sluzi aj Pamatna izba v niekdbjsom kastieli, ktory patril grofovi Jeszenszkemu v Luci na Ostrove. Izba je umiestnena na prvom poschodi tejto budovy, ktora patri dnes tunajsiemu JRD. Nie ndhodou je tato izba v susedstve pracovne predsedu druzstva, nakolko sudruh FRANTISEK BAKTAL urobil najviac preto, aby sa tato izba zariadila.

Chodba, veduca k tejto izbe je vyzdobena starymi lucernami, ktore visia na t’azkych re-