Visegrád 1335 (Budapest, 2009)
The Congress of Visegrád by György Rácz
S?“ Slovak Vyšehradská schôdzka nárokov na Sliezsko. Kazimír so svojou delegáciou znovu navštívil Vyšehrad o rok neskôr, v roku 1339. Cielom tejto návštevy bolo zabezpečiť dedičstvo Poľského kráľovstva v línii syna Kazimírovej sestry Alžbety Ľudovíta, ktorého na základe tejto zmluvy roku 1370 skutočne zvolili za poľského kráľa. Vyšehrad bol teda v stredoveku naozajstným miestom riešenia konfliktov a tak sa oprávnene stal symbolom a nositeľom mena inštitucionálnej spolupráce dnešných stredoeurópskych krajín, ktoré vznikli na mieste niekdajších kráľovstiev. Na záver zostáva povedať zopár slov o hľadiskách výberu listín publikovaných v tomto zväzku. Je samozrejmé, že v priebehu viacročných diplomatických akcií zahŕňajúcich viacero krajín vzniklo veľa úradných dokumentov, ktoré si jednotlivé strany - dočasne alebo natrvalo - odovzdávali predovšetkým medzi sebou. Listiny nás informujú, že Anjouvec Karol Róbert vo funkcii sprostredkovateľa a garanta bol uchovávateľom týchto dokumentov až do splnenia záväzkov, ktoré boli v nich obsiahnuté. Do našich čias sa však zachovala iba časť dobového písomného materiálu. Exempláre uhorskej strany boli napríklad úplne zničené pri zániku kráľovského archívu v tureckom období. Viac listín sa zachovalo v českom kráľovskom archíve, kým niekoľko dokumentov - vzhľadom na ich súvislosť s daným územím - sa nachádza vo Vroclavi. Ostatné sa zachovali v archíve Rádu nemeckých rytierov v Kaliningrade (Královec, Königsberg), odkiaľ sa dostali najprv do Štátneho archívu (Staatliches Archivlager) a najnovšie do Tajného štátneho archívu Pruského fondu kultúrneho dedičstva (Preussicher Kulturbesitz Geheimes Staatsarchiv) v Berlíne. Pri výbere listín sme vychádzali hlavne z výsledkov výskumov, ktoré sa v predchádzajúcich desaťročiach uskutočnili v Maďarskom krajinskom archíve. Pri práci sa nám táto téma javila ako veľmi zaujímavá a rôznorodá, a stretli sme sa s listinami, ktoré sa zachovali na rôznych miestach a doteraz neboli podrobené systematickému výskumu. Naša štúdia a preložené listiny mali za cieľ poskytnúť historikom krajín Vyšehradskej štvorky inšpirujúci materiál pre spoločnú historiografickú prácu. Listiny dokumentujú kontinuitu, čiže nielen to, čo sa udialo na jeseň roku 1335 na uhorskom Vyšehrade, ale aj históriu viacročných vzájomných rokovaní a zmlúv, ktorými sa začal vyšehradský proces. A práve tieto listiny by mali vydať svedectvo aj o ďalších podrobnostiach. 76
